Ak existuje tajné eso v rukáve severotalianskej oblasti Furlanska, tak jednoznačne ide o magické mestečko Cividale del Friuli, ktoré leží jednou stranou v jadranskom prímorí a druhou v najvyšších častiach tamojších Álp. Svojimi historickými pamiatkami a nenútenou južanskou atmosférou určite skryje do vrecka aj mnohé známejšie destinácie, píše Jakub Hloušek pre iDnes.cz.
Prvé minúty po príchode prežívame hekticky, nutne potrebujeme ešte pred popoludňajšou pauzou zavítať do miestneho infocentra. Tesne pred odchodom som si totiž s informačnou kanceláriou vymenil niekoľko emailov ohľadom návštevy jedného z hlavných magnetov mesta, podzemnej keltskej svätyne. A pohotovo som dostal presné inštrukcie na netradičnú prehliadku.
Postupujem presne podľa nich. V kancelárii odovzdávam občiansky preukaz a na oplátku dostávam kľúče. Vstupné sa neplatí, to je sympatické. Vybavení kľúčmi rýchlo mierime do správnej uličky a úspešne nachádzame nenápadnú bránku, vedľa ktorej je inštalovaný panel s nápisom L´lpogeo celtico. Odomykáme zámok a po nájdení vypínača prudko zostupujeme do podzemia. Takmer okamžite sa ocitáme vnútri miestnosti vysekanej do skalného útesu. Z hrubo opracovanej steny sa na nás usmieva reliéf znázorňujúci ľudskú tvár. A o kúsok ďalšia. Obe tváre majú strašidelnú grimasu, kto vie, akých obradov boli kedysi dávno svedkami. Symbolizovali snáď nám neznáme božstvo?
Z hlavnej miestnosti vybiehajú do vnútra útesu dve krátke chodby zakončené kobkami. Na čo asi slúžili? Na žiadnu z otázok neexistuje vierohodná odpoveď. Hypogeum (podzemný obradný priestor) stále ostáva zahalený rúškom tajomstva. Predpokladá sa, že pochádza z 3. až 4. storočia pred naším letopočtom a slúžilo ako keltské kultové miesto. Iný variant dáva tajuplné podzemie do súvislosti s rituálnym kúpeľom, lebo v uličke, kde hypogeum leží, bývala židovská štvrť.
Elegantný most
Zatiaľ, čo miestni si užívajú blahodárnu siestu, my sa vydávame preskúmať ostatné tajné miesta. Predtým sa ale ešte v cukrárni na námestí posilňujeme ohromne výdatnými pohármi. Všetci ostatní zákazníci sú evidentne tunajší. Je tu aj skupinka stredoškoláčok a úradníci, čo si zašli na kávu. Turisti žiadni.
Najskôr sa vraciame k okraju historického jadra. Tam sa klenú úhľadné oblúky Diablovho mosta, ktorý v polovici 15. storočia spojil skalnaté brehy riečky Natisone. Podľa povesti túto dokonalú stavbu zrealizoval samotný vládca pekiel. Povedané súčasnou terminológiou: Diabol sa ako jediný prihlásil do výberového konania riadne vypásaného vtedajšími konšelmi. Za odmenu žiadal len dušu prvej osoby, ktorá prejde po zhotovenom diele. Pracoval výhradne v noci a ráno a sotva most dokončil, čakal na svoju obeť. Vtedy sa vraj pri moste zhormaždil dav mešťanov vedený cirkevnými hodnostármi. Ale nikto nechcel prejsť. A nervózny diabol stále čakal. Nakoniec z davu vybehla túlavá mačka (podľa inej legendy pes) a hravo prebehla na druhú stranu. V tom okamihu duchovní most posvätili a naštvaný diabol odišiel naprázdno.
Diablov most je skutočne majstrovskou ukážkou staviteľského umu. Pod ním sa na štrkových laviciach v susedstve chladného prúdu opaľuje niekoľko rodín. My, turisti, zas oceňujeme nádhernú panorámu Cividale del Friuli z priľahlých horných terás. Mestečko dýcha typickým severným Talianskom: Siluetou monumentálneho dómu a vežami chrámu nad kamennou mestskou zástavbou. V tieni uličiek pozorujeme tiež mnohé vplyvy architektúry strednej Európy a ľudových prvkov Álp.
Naviac v okolí mesta stále existuje slovinská menšina. Niektoré kostoly a honosné domy nás napríklad príjemne okúzlili nádhernou vonkajšou výtvarnou výzdobou svojich fasád. A obdobné prvky charakteristické skôr pre Rakúsko alebo susedné Slovinsko spolu s južným šarmom sa premietli do rázovitého genia loci. Prechádzame okolo zbytkov hradieb a nedobytne uzavretých palácov. Kusé fragmenty rímskych kúpeľov nám napovedali, že Cividale del Friuli bolo v minulosti mnohonásobne dôležitejšie, než sa na prvý pohľad môže zdať.
Prekvapenie v kláštore
Najpresvedčivejší dôkaz sa skrýva za vysokými ponurými múrmi kláštorného komplexu Santa Maria in Valle (Monastero Maggiore). Strohý vonkajšok kláštora však kontrastuje so sviežou zeleňou rajského dvora aj vnútorným traktom a priestormi určenými pre duchovný život. Ale absolútny vrchol čaká až na samotnom konci prehliadky.
Tak, ako v prípade keltského hypogea, aj tu sa ponárame pod úroveň okolitého terénu. A oproti hrubo otesanej hornine nás tu vítajú jemne prepracované hlavice kamenných stĺpov, krehké ornamenty a mlčiace sochy svätých. To všetko je obklopené freskami a dokopy zakomponované do veľmi atypicky poňatého chrámu. Cividale del Friuli totiž patrilo k významným strediskám Longobardov (pôvodní príslušníci germánskych kmeňov z oblasti dolného Polábska), ktorí koncom šiesteho storočia obsadili severnú časť Apeninského polostrova. Tí tu na zbytkoch rímskeho impéria nakrátko vytvorili mocnú ríšu zloženú z mnohých celkov. Práve Tempietto Langobardo (Langobardský chrám) poskytuje reprezentatívnu ukážku ich kultúry. Tá pozoruhodne vstrebala elementy antiky, stredoveku, byzancie aj vzdialenej severnej pravlasti. Preto pôsobí interiér svätyne veľmi starobylo a zároveň nadčasovo, bez jasného a jednoznačne presného zaškatuľkovania do historickej epochy. Ani sa nechce veriť, že najstaršia časť pochádza už z 8. storočia. Potom bola umelecky obohatená.
Tempietto Langobardo tvorí jednu z kľúčových pamiatok siete langobardských centier moci na území terajšieho Talianska, ktoré sú zapísané do elitného Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Bohužiaľ, striktný zákaz fotografovania nám neumožnil sprostredkovať vám krásu tohto kláštora.
Užitočné informácie:
Ako sa tam dostať
Cividale del Friuli leží východne od Udine. Odtiaľ je dobre dostupné autom aj vlakom. Železnice však neprevádzkujú talianske štátne dráhy. Informácie o predaji a cene lístkov vrátane dopravného poriadku nájdete na ferrovieudinecividale.it.
Lákavé okolie
Cividale del Friuli leží presne na mieste, kde sa rovina okolo Udine lomí do malebnej pahorkatiny, ktoré prechádza do vysokej hradby Álp. Prvá zaujímavosť čaká turistov v Ponte San Quirino. Tu rieka Natisone vymodelovala miniatúrny kaňon zovretý nízkymi skalnými stenami. Tie sú obľúbené medzi lokálnymi horolezcami. Východne od údolia sa vypína navštevovaný pútnický areál Castelmonte. O niečo viac proti prúdu sa nad západným brehom ukrýva tajomný stredoveký chrám San Giovanni d´Antro, sčasti vybudovaný vnútri prírodnej jaskyne. Pár kilometrov za ním sa čnie mohutná trávnatá pyramída vrcholu Matajur. Pozdĺž jeho úpätia vedie alternatívna prístupová cesta zo slovinského Kobaridu.