Rodený Bratislavčan dnes žije v rakúskom prihraničnom meste Hainburg nad Dunajom. Ako prvý Slovák sa začal angažovať vo veciach verejných a od konca januára pôsobí ako obecný radca. Funkcia je obdobou miestneho poslanca na Slovensku.
Prečo ste sa presťahovali práve do Hainburgu?
Najmä kvôli dostupnosti. Autom to trvá desať až pätnásť minút do Bratislavy, nestojíte v žiadnych kolónach a dokonca nám minulé leto zrekonštruovali cestu.
Ďalším lákadlom boli ceny pozemkov, pripravená infraštruktúra na výstavbu domov alebo dostupnosť školstva. Najmladší syn chodí napríklad do škôlky tu v Hainburgu, staršie deti vozíme do školy v Bratislave.
Spojenie bez auta je tiež bez problémov, keďže sem jazdí mestská hromadná doprava z Bratislavy a stoja tu aj autobusy, ktoré idú do Viedne.
Koľko obyvateľov žije v Hainburgu a koľkí z nich sú Slováci?
Podľa posledného sčítania to je približne 6 100 obyvateľov. Slovákov s trvalým alebo prechodným bydliskom tu žije 1 200. Čísla sú veľmi presné, lebo po presťahovaní sa musíte do mesiaca nahlásiť.
Ak tu máte trvalé bydlisko, tak z toho plynú určité povinnosti. Platíte napríklad registračnú daň za auto alebo cestnú daň. Na druhej strane ako občan Európskej únie máte právo na všetky sociálne výhody, ako napríklad rodičovský príspevok alebo vyrovnávacie sociálne dávky.
Zo Slovákov, čo tu žijú, zostáva v Rakúsku pracovať približne jedna tretina. Koľko Slovákov pracuje v Hainburgu presne vyčísliť neviem. Avšak približne štyridsať percent, možno polovica ľudí zamestnaných v obci, sú cudzinci. Teda najmä ľudia zo Slovenska a potom z Maďarska.
Práce na novom nákupnom stredisku finišujú. Čo prinesie domácim a Bratislavčanom?
Dá sa predpokladať, že aj v novom nákupnom centre bude pracovať približne polovica Slovákov. Očakávame, že sa tam vytvorí spolu približne tristo miest.
Existujú obavy, že obchodný dom v centre mesta môže spôsobiť problémy s dopravou. Kritické to môže byť najmä v sobotu ráno, keď prídu Bratislavčania nakupovať. Vybudoval sa však kruhový objazd a myslím si, že bude mať dostatočnú priepustnosť. Navyše, dnes už Bratislavčania chodia nakupovať na koniec Hainburgu, teraz nebudú musieť prejsť cez celé mesto. Okrem toho by obchodný dom mohol pomôcť k oživeniu aj samotného centra. Hainburg je ako malá Viedeň a pomocou informačných panelov a letákov by sme jeho centrum radi naplnili. Dnes je totiž takmer polovica obchodných priestorov prázdna.
Sťahujú sa ešte Slováci do Hainburgu?
Tam, kde bývame s manželkou a deťmi, bolo 139 pozemkov prichystaných najmä pre mladé rakúske rodiny. Dnes tam žijú z deväťdesiatich percent Slováci. Rakúšania sa sem skoro nesťahovali.
Nová výstavba je už zastavená. Avšak Slováci sa sem naďalej sťahujú, do starších domov alebo na miestach bývalých domov, kde môžu postaviť vlastné. Keď svoje pozemky predávajú starí Hainburčania alebo ich potomkovia, väčšinou to kupujú Slováci.
Čo sa týka bytov, tak sa budú stavať ešte v súvislosti s obchodným centrom. Investor plánuje postaviť 150 bytov, do ktorých sa určite opäť nasťahujú väčšinou Slováci.
V Hainburgu nie je veľa roboty. Preto Slováci dochádzajú väčšinou do Bratislavy, miestni sú poľnohospodári alebo jazdia do Viedne. Ostatní tu pracujú v službách, napríklad v reštauráciách.
Aký je vzťah Rakúšanov a Slovákov?
Rakúšania žijú komunitným životom a radi sa organizujú. Či už to je združenie rodičov pri škôlke, dobrovoľné hasičské zbory alebo zbory v kostole. Vzťahy medzi prisťahovalcami a miestnymi stoja najmä na komunikácii a Slováci musia sami o ňu prejaviť záujem. Nechceme, aby tu nastal taký problém, aký majú niektoré satelitné obce Bratislavy. Napríklad Čierna voda alebo Slovenský a Chorvátsky Grob, kde sa novousadlíci neintegrujú a nie sú tam prihlásení. Neplatia tam preto dane a obce majú problém či už s infraštruktúrou alebo investíciami. Nechceme, aby bol Hainburg iba nocľahárňou.
Pre niektorých miestnych sme sa prisídľovali až príliš rýchlo a neboli na to pripravení. Negatívne skúsenosti bývajú niekedy so staršou generáciou. Je tu veľa ľudí, ktorí boli po druhej svetovej vojne vyhnaní zo Slovenska, napríklad z Mostu pri Bratislave a z Bratislavy samotnej. Niektorí z tých ľudí sú takí zatrpknutí, že na Slovensku odvtedy ani neboli.
Aké sú vaše plány s integráciou Slovákov?
Jednou z aktivít je otváranie rakúskych akcií Slovákom a naopak – chceme robiť aktivity pre Rakúšanov. Napríklad teraz, pri stavaní prvého mája, plánujeme zavolať slovenský folklórny súbor.
Radi by sme začali s regionálnymi akciami medzi Bratislavou, Petržalkou, Starým Mestom, Wolfsthalom a Hainburgom. Slovákov by som rád dotiahol aj do miestnych viech – takzvaných heurigenov, keďže ich návšteva je pre Bratislavčanov veľmi praktická. Nasadnú pod Mostom SNP na autobus a ten ich sem priamo dovezie. Dajú si tu dobré miestne vínko, rôzne studené pochutiny a posledným autobusom, pätnásť minút pred dvanástou, sa zvezú späť do centra Bratislavy.