„Hej, nebo, zlož klobúk!“ vyhlásila Valentina Tereškovová v júni 1963 v kabíne jednomiestne kozmickej lode pred svojim letom do vesmíru. Štart jej vyšiel skvelo. Vzápätí z výšky zdravila sovietské ženy aj Nikitu Chruščova. Práve sa stala desiatym človekom a prvou ženou v kozme, lenže čoskoro jej to bolo jedno.
„Ten chlieb je hrozne suchý, radšej by som jedla čierny," začali jej náreky, ktoré sprevádzali celý trojdňový let. „Bolí ma koleno a nemôžem narovnať nohu tak, aby bolesť prestala. Tlačí ma popruh.“ A dokonca: „Chcela by som ísť domov, stiahnite ma na pristátie!“ Žena s volacím heslom Čajka, ktorú práve obdivoval celý svet, nervovala riadiace stredisko. Ručné ovládanie kozmickej kabíny bolo nad jej sily. Zrútila sa. Jej psychiku zrážali problémy so zle naprogramovanou automatikou, ktorá zabezpečuje pristátie lode. Tie boli našťastie zo Zeme čoskoro odstránené. Hlavný konštruktér Sergej Koroľov sa chytal za hlavu: „Čo tam tá baba vyvádza? Že som tie ženské presadzoval! Už nikdy! "
Tak vraj v skutočnosti prebiehal oslavovaný let prvej ženy do vesmíru, ako ho opisujú novinári Karel Pacner alebo Stanislav Kužel. Valentíne bolo zle, bolela ju napuchnutá hlava, mala strach, bola unavená, zvracala a zaspávala aj v čase, keď mala plniť jednoduché experimenty. Dnes v Inštitúte histórie a techniky Ruskej akadémie vied prevažuje názor, že sa nervovo zrútila. Ale prežila. A stala sa legendou.
Prvá bude sovietska žena!
Bolo ich päť. Päť adeptiek na let do kozmu. Otázka letu ženy do vesmíru síce padla hneď po úspechu Jurija Gagarina, ale Sovietom sa do toho spočiatku veľmi nechcelo. Lenže na druhej strane nemohli nechať prvenstvo nejakej Američanke.
A tak v ZSSR začali vyberať mladé pilotky a parašutistky: maximálny vek 30 rokov, výška do 170 cm, hmotnosť do 70 kg. Fyzicky, psychicky a hlavne ideologicky fit. Do najužšieho výberu sa dostala aj Valentina Tereškovová. Hoci bola fyzicky veľmi zdatná, z piatich kandidátok mala za sebou najmenej zoskokov, o vzdelaní nehovoriac. Do školy začala chodiť až v deviatich rokoch a absolvovala iba textilné učilište. K parašutizmu sa priplietla zo záujmu. Keď mala tri roky, jej otec, traktorista, odišiel bojovať do rusko-fínskej vojny a stal sa nezvestným. Matka sa s tromi deťmi odsťahovala k babičke do Jaroslavli, kde našla prácu v textilke. Tam ju v sedemnástich nasledovala i Valentina, ktorá po šichte vyrážala zapálene na letisko, kde sa prihlásila do výsadkárského krúžku.
Oproti ostatným pilotkám mala jednu veľkú prednosť: výborný kádrový profil. Robotníčka z roľníckej rodiny, vzor sovietskej ženy. Čo chcete viac? „Chcem slúžiť Komsomolu a rodnej Komunistickej strane," odpovedala na otázku, čo je zmyslom jej života. Niet divu, že nadchla všemocného Chruščova, prvého tajomníka Ústredného výboru KSSZ, a získala si jeho silnú podporu.
Špekuluje sa aj o tom, že ju vybrali, pretože bola zo všetkých adeptiek najkrajšia. Rozhodne sa jej nedala uprieť charizma. Vedela vzbudzovať sympatie davu, čo sa jej hodilo počas postkozmickej kariéry. Jej let vo Vostoku 6 bol totiž prvým i posledným zároveň.
Žena storočia
• Valentina Vladimirovna Tereškovová sa narodila 6. marca 1937 v roľníckej rodine v dedine Bolšoje Maslenikovo.
• Prvýkrát skočila s padákom 21. mája 1959, o tri roky neskôr ju prijali do oddielu kozmonautov, kde bola až do roku 1969. Až po svojom lete do vesmíru vyštudovala Vojenskú leteckú inžiniersku akadémiu.
• V lodi Vostok 6 odštartovala 16. júna 1963. Let trval 70 hodín a 50 minút.
• V roku 2000 bola v Londýne titulovaná Ženou storočia. Roku 1995 dostala ako prvá žena v Rusku hodnosť generálmajora letectva. O dva roky neskôr odišla do dôchodku.
• Napísala memoáre a dokonca libreto k opere. Ruský režisér Jersova chce jej príbeh sfilmovať.
Hlavné je prežiť
Po 48 obletoch Zemegule nakoniec predsa len úspešne naviedla loď pred pristátím a katapultovala sa z kabíny vo výške siedmich kilometrov. Pritom však začiatočnícky zabudla zakloniť hlavu, a tak to odniesla silnou podliatinou na tvári a modrinou na čele, ktoré sa neskôr maskéri snažili pri oficiálnych akciách skryť. K presiaknutým fotografiám s modrinami ponúkala hneď niekoľko vysvetlení. Jedným z nich bolo aj to, že sa zamazala od jahôd, na ktoré dostala po pristátí chuť.
No mohla dopadnúť horšie. Keď sa po troch kilometroch voľného pádu znášala už len na padáku, zistila, že je pod ňou jazero. V ťažkom skafandri sa padák nedal riadiť a na vode by sa v ňom ťažko udržala. Ale mala šťastie, vietor ju odvial na pevninu. Všetky problémy náhle akoby neboli. Stala sa hrdinkou a čakal ju celý svet. Prvou zastávkou oslnivého turné bola Praha. Nová kapitánka letectva a predsedníčka zväzu žien zbierala jedno ocenenie za druhým. Mala teraz toľko funkcií a taký nabitý program, že na ďalší let do kozmu nebol nikdy čas. Nebola to náhoda. Ženy vo vesmíre mali po jej premiére na dlho utrum.
Valentinu zamestnalo aj materstvo. Len štyri mesiace po triumfálnom lete sa vydala za kolegu Andriana Nikolajeva. Aj tento krok bol pravdepodobne politicky motivovaný a svojím spôsobom išlo o vedecký experiment. Keď sa im 8. júna 1964 narodila dcéra Jelena, bola prvým dieťaťom, ktorého obaja rodičia lietali v kozme. Žiadne iné dieťa asi lekári nesledovali tak pozorne. Keď vyrástla, stala sa Jelena lekárkou. Valentina sa po necelých sedemnástich rokoch rozviedla a vzala si lekára Julija Šapošnikova, ktorý zomrel v roku 1999.
Tereškovová je dodnes politicky aktívna ako členka vládnej strany Jednotné Rusko, poslankyňa Štátnej dumy a podpredsedníčka jej zahraničného výboru. A nech boli okolnosti jej letu akékoľvek, uznanie si zaslúži. Vrátane pocty od astronómov, ktorí po nej pomenovali kráter na odvrátenej strane Mesiaca.
iDnes.cz