Viete, kedy začala premávať úzkokoľajová parná zubačka z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso? Presne pred 119 rokmi - verejnosti začala slúžiť 28. júla 1896. Trať dlhú 4,74 kilometra, s výškovým rozdielom 451 metrov, zvládla za 37 minút rýchlosťou 7,6 km/hodinu. Jazdila do roku 1933, potom ju pre neefektívnosť zrušili a dopravu nahradili autobusmi. Obnovu zubačky podnietilo usporiadanie Majstrovstiev sveta v lyžovaní vo Vysokých Tatrách (1970), jej prevádzka sa začala 12. februára. Tri dvojvozňové elektrické súpravy rovnakú trať prejdú o 24 minút rýchlejšie. Tieto a iné informácie vyšli v knihe Štrbské Pleso a Štrba na starých pohľadniciach, ktorá vyšla vo vydavateľstve Dajama ako 25. titul jej edície Na starých pohľadniciach.
V knihe, ktorá obsahuje vyše storočné litografické a ďalšie farebné i čiernobiele pohľadnice tatranského a podhorského prostredia, sú aj informácie o železničnom spojení Štrbského Plesa s Popradom, medzinárodných športových súťažiach od roku 1911. Medzi nimi boli Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní (skoky, behy) v roku 1935, na ktorých akreditovali 160 novinárov. Z významných medzivojnových podujatí boli na zamrznutom plese Majstrovstvá Európy v hokeji (1925). "Zároveň je to prvá kniha, ktorá spája dve sídla. Tie už niekoľko rokov patria do Štrby, predtým Štrbské Pleso bolo v rámci mesta Vysoké Tatry. Pohľadnice vyvolávajú isté druhy nostalgie v zlatej ére ich vydávania, lebo bolo nielen módou, ale až povinnosťou každého návštevníka Tatier, aby poslal pohľadnicu," uviedol pre TASR editor knihy Daniel Kollár z Dajamy.
Cenné pohľadnice
Litografické pohľadnice zhotovené "tlačou z kameňa" sú medzi zberateľmi veľmi cenené. Vydával ich chemik, farmaceut a fotograf Karol Divald starší (1830-1897) z Prešova, člen Uhorského karpatského spolku od jeho vzniku (1873). Autor textu Ivan Bohuš mladší uvádza aj ďalších fotografov a vydavateľov tatranských pohľadníc. S týmto zámerom vzniklo niekoľko súkromných vydavateľstiev po spoločenských zmenách v roku 1989.
Publikácia na vyše 150 pohľadniciach dokumentuje stav a premeny Štrbského Plesa v prvej polovici 20. storočia, od roku 1900. Pohľady na jazero z rôznych strán dopĺňajú texty s informáciami o objektoch (vily, letohrádky, chaty, liečebné domy, reštaurácie, hotely, ubytovne, hvezdáreň, železničná stanica). Čitateľ sa všeličo dozvie aj o tam žijúcich významných osobnostiach, kto a prečo inicioval vznik Nového Štrbského Plesa, o okolí (Symbolický cintorín, vodopád Skok, tatranské štíty a doliny, turistika) či o člnkovaní na jazere a histórii ozubnicovej železničnej trate.
Premeny Štrby
Anna Hurajtová informuje o histórii a premenách Štrby. Drevenica z roku 1893 dodnes slúži verejnosti ako pôvodná Štrbská izba. Fotografické pohľady na Hlavnú a iné ulice, na obec z rôznych strán sú tiež dobové dokumenty. Podobne ako obyvatelia pri poľných prácach a rôzne generácie vo sviatočnom odeve. Aktívny spoločenský život potvrdzujú divadelníci, hasiči, evanjelický spevokol, športovci či tradičná Štrbská svadba alebo letné pobyty hudobného skladateľa Eugena Suchoňa.
Súčasťou obce je 4 km vzdialená bývalá osada Tatranská Štrba. Vznikla pri stavbe Košicko-bohumínskej železnice a je najvyšším bodom na tejto trati v nadmorskej výške 889 metrov. Prvý vlak z Popradu do Žiliny tam prešiel 7. decembra 1871. Pohľadnice potvrdzujú podoby stanice od roku 1901. Je to dôležitý dopravný uzol aj z hľadiska turistického ruchu. Okrem budov pri trati v Tatranskej Štrbe vznikla chatová lokalita Lieskovec, kde má zubačka zastávku.