Na Slovensku platí aktuálne mimoriadna situácia, koronavírusom je na Slovensku celkovo 72 nakazených.
Sprísnené opatrenia proti šíreniu vírusu sa týkajú mnohých odvetví, postihnutá je však aj ekonomika a v slovenských nemocniciach začal platiť núdzový stav. Obchody a prevádzky so službami budú od pondelka od 6.00 hod. na 14 dní zatvorené.
Aktuálne najkritickejšia situácia je však v Taliansku, kde počet obetí koronavírusu už prekonal dvetisíc.
V súvislosti so vzniknutou situáciou sme oslovili Slovenku dlhodobo žijúcu v Taliansku, aby nám priblížila situáciu, ktorá momentálne v tzv. epicentre nákazy vládne.
Slávka žije s dcérou a manželom, ktorý je pôvodom Talian v Bologni. HNonline vám prináša rozhovor o tom, ako naozaj vyzerá život v zajatí koronavírusu a čo by odkázala Slovákom:
Ako dlho žijete v Taliansku?
Jedenásť rokov.
V ktorej oblasti žijete a ako veľmi je váš región ohrozený koronavírusom, z hľadiska chorobnosti a úmrtnosti?
Žijem s manželom a dcérkou v Bologni (región Emília-Romagna), teda po regióne Lombardia a Veneto ide o tretí najviac postihnutý kraj, čo sa týka čísel. Našťastie priamo mesto Bologna nebolo vyhlásené za tzv. "zóna rossa", čiže vysoko rizikovú oblasť, ešte predtým ako sa po poslednom dekréte stala vlastne celá krajina tzv. "zóna protetta". Situácia sa však dramaticky mení zo dňa na deň.
Ako je to s obmedzeniami?
Prakticky je to rovnaké ako všade inde v Taliansku. Ľudia sú izolovaní doma (#restoacasa = #somdoma), máme úplný zákaz zhromažďovania sa.
Všetky školské zariadenia od jaslí až po univerzity sú zatvorené od 24. februára (včera bolo oficiálne potvrdené uzavretie minimálne do 3. apríla, ale ľudia sú dosť skeptickí ohľadom tohto dátumu).
Kde sa dalo zaviedli smart working z domu, kde to možné nebolo, chodia ľudia do práce väčšinou v upravených režimoch - menej ľudí na pracovisku, upravená pracovná doba, atď...
Je to kvôli tomu, aby bolo možné dodržiavať bezpečnostné pokyny. Na nákup je povolené ísť jednému členovi rodiny, výlučne základných potrieb. Týka sa to potravín a lekární, avšak len tých, ktoré sa nachádzajú blízko bydliska.
Všetko ostatné je zatvorené. Samozrejme, v prípade pohotovosti sa vychádzať môže, čo bude pravdepodobne o pár dní môj prípad, keďže 19. marca mám termín pôrodu.
Na akékoľvek presuny sa musia ľudia preukázať stanoveným tlačivom, ktoré však môže vypísať aj policajt priamo pri kontrole. Musí byť na ňom uvedený presný dôvod presunu odkiaľ - kam.
Samozrejme falošnosť údajov alebo chýbajúce dôvody sú sankcionované. Bohužiaľ sa o Talianoch vie, že nepatria medzi najdisciplinovanejších (aj keď osobne si myslím, že to nie je len južanskou mentalitou, ale hlavne kvôli slabým kontrolám a celkovo zlému systému kontrol a sankcií) a preto súhlasím, že sú tieto opatrenia naozaj nevyhnutné.
Ako to ako rodina vnímate?
Máme bohužiaľ ešte asi trochu komplikovanejšiu situáciu práve kvôli termínu narodenia druhého dieťatka (práve tento týždeň, kedy predpokladajú odborníci, že dosiahneme v Taliansku najvyšší vrchol krivky ochorení).
Ako je to vlastne s návštevou nemocníc v takomto prípade?
Obava pri každej kontrole a teda návšteve nemocnice je určite veľká. Bologna ponúka na výber z troch štátnych nemocníc pre tehotné mamičky, aktuálne obidve veľké nemocnice (Sant'Orsola - univerzitná nemocnica a aj Maggiore) už hlásia prípady koronavírusu.
Preto aj z tohto dôvodu (ale tiež kvôli logistike, keďže bývame v južnejšej okrajovej časti Bologne) som zvolila tretiu, menšiu nemocnicu, ktorá sa zdá byť bezpečnejšia.
Nie je to však jednoduché.
Situácia sa tu dramaticky mení a nič nie je isté. Oznámili nám, že dostávajú nové pokyny každý deň. Sprevádzanie pacientov bolo pre pohotovosť a mnohé oddelenia úplne zrušené.
Deti majú úplný zákaz vstupu, takže naša prvá dcérka si bude musieť na bračeka pár dní počkať. Ale to samozrejme pri dnešnej situácii neberiem za podstatný problém.
Horšie je, kde dcérku počas pôrodu a následných dní necháme, keďže babke samozrejme zrušili let, manželovi rodičia a celá jeho rodina žijú v inom regióne a nemôžu sa presúvať.
Musíme sa spoliehať na dobrých ľudí, susedov, ktorých máme dnes ako pohotovostný plán B, teda možno aj C, D a tak ďalej. Po tom ako tie predchádzajúce plány po nových a nových dekrétoch zlyhali.
Priblížte nám, ako sa dá takáto vysoko krízová situácia zvládať?
Čo sa týka samotného prežívania tejto situácie, nie je to ľahké. Určite hrá dôležitú úlohu najmä čas - od 23. februára, keď sme dostali prvé nariadenia je to naozaj dlho žiť v neistote, v izolácii.
Ľudia tu určite na začiatku podcenili situáciu, ale dnes je vidieť v ich očiach skutočný strach a bezmocnosť. Postupne rastie aj frustrácia, ktorá robí ľudí byť viac negatívnimi, vedie k hádkam, diskusiám, egoizmu.
Našťastie Taliani sú aj veľmi priateľskí, srdeční, solidárni a veľkí patrioti. O 18. hodine každý večer mávame už tradičné "balkónové stretnutia", spieva sa, prehodia sa dve - tri slová so susedom z prvého poschodia a podobne.
Ako to vnímate v porovnaní so známymi a príbuznými na Slovensku?
To je asi hneď druhý dôvod, ktorý by som uviedla ako kriticky faktor: vzdialenosť od rodiny, známych na Slovensku. Cítime sa veľmi sami a bezmocní - nemôcť si navzájom pomôcť v tomto ťažkom období.
Predpokladám, že sledujete aj to, čo sa deje na Slovensku.
Na Slovensku situáciu sledujem, či už cez médiá alebo priamo cez rodinu, priateľov. Odhliadnuc od lyžiarov v Jasnej sa mi zdá, že Slovensko reaguje lepšie, a teda najmä promptnejšie. Najmä vláda.
Situáciu berie vážne hneď od prvého prípadu aj "vďaka" Taliansku, z ktorého si treba určite zobrať ponaučenie. Nedisciplinovaní jedinci sa nájdu všade. Aj tu zneužívajú dôvody "vyvenčiť psa", "ísť si zabehať", treba však používať aj zdravý rozum.
Najmä pre nás rodičov nie je riešenie držať deti zatvorené 25 dní doma. Ale netreba podľahnúť panike, psychický stres nám všetko ešte zhorší.
Bolo podľa vás Taliansko pripravené na epidémiu, čo sa týka preventívnych opatrení?
Žiadna krajina podľa mňa nie je (bohužiaľ) pripravená na epidémiu. Severné Taliansko má jeden z najvyspelejších zdravotných systémov a predsa sme tam, kde sme. Taký nápor pacientov a hlavne v takom krátkom čase nie je možné zvládnuť.
Dúfajme, že keď toto všetko prejde pomôže nám táto skúsenosť prijať aspoň do budúcnosti opatrenia, aby sa podobný kolaps neopakoval.
Ako je to so stavom v nemocniciach?
Chýbajú lekári, sestry na infekčných oddeleniach, chýbajú respirátory, lôžka. Celkovo chýba pohotovostný plán, ktorý je možné zoperatívniť v čo najkratšom čase. Ale to pravdepodobne nie len v Taliansku.
V prípade pandémie chýba určite aj nejaká jednotná koordianácia v Európe. Je neuveriteľné ako každý štát reaguje natoľko odlišne. Na čo sú nám spoločne orgány EÚ, keď krajina ako Taliansko zostala Európou ignorovaná?
Pred pár dňami sme paradoxne dostali leteckú zásielku tzv."prvej pomoci" z Číny. Z Nemecka nám naopak od 3. marca blokujú nové zásielky rúšok.
Ako sa vás osobne dotkli bezpečnostné opatrenia?
Viac ako sme si mysleli. Človek si v takýchto prípadoch uvedomí, aká dôležitá je sloboda, až keď o ňu príde. A vlastne o všetok ten "prepych", ktorý je pre nás samozrejmosťou.
Dúfajme, že si začneme naozaj viac vážiť ľudí, obyčajné objatie či podanie ruky a všetky ostatné "samozrejmosti".
Ako to celé prebiehalo u vás, v Taliansku?
Všetko začalo úplne naopak. Ľudia boli hecovaní sloganmi ako #milanononsiferma, že sa nie je čoho obávať a veď nás nik a nič nezastaví, postupne s rastom počtu nakazených a úmrtí sa však situácia začala meniť.
Predvčerom (15. marca) sme mali rekordný počet úmrtí, už nejde len o pár regiónov, celé Taliansko hlási prípady. Počujete, čítate o človeku z vedľajšieho mesta či dokonca o susedovi z vedľajšej bytovky.
Teraz sa nás to už dotýka všetkých a nepriateľ sa zrazu stal akýsi reálnejší. Ľudia sa naozaj boja. V prvom rade o zdravie, ale hneď na druhom mieste aj o všetky dôsledky, najmä ekonomické.
Veľa malých obchodníkov muselo zatvoriť, prepúšťať, ľudia zostali bez práce, aktivovalo sa veľa sociálnych amortizátorov - v Taliansku tzv. "cassa integrazione".
Aké sú vaše vyhliadky do budúcnosti?
Bude to chcieť veľa času kým sa situácia vráti späť, ak sa niekedy úplne vráti. Čakáme aktuálne posledný dekrét, ktorý by mal vyjsť v týchto dňoch, hovorí sa o pomoci firmám, o posunutí splátok hypoték, platieb za plyn, vodu, predĺženie materskej dovolenky, zrušenie časti platieb školských zariadení, jedálni, príspevky na babysitting počas uzatvorenia škôl.
Známi a vaše okolie to asi vnímajú podobne...
Ľudia dnes nemajú žiadnu istotu lepšieho zajtrajška. Obávajú sa. Je tu však naozaj aj veľká spolupatričnosť a ten taliansky južanský pozitivizmus. Veľkým vzorom je napríklad školstvo, ktoré sa v dostatočne krátkom čase zmobilizovalo a aby "zachránilo" školský rok reaguje naozaj ukážkovo. To znamená lekcie online, úlohy, nové aplikácie, v školských osnovách sa ďalej pokračuje.
Čo by si odkázala Slovákom žijúcim na Slovensku?
Nepodceniť situáciu, správať sa zodpovedne voči druhým a voči sebe, nevycestovať (napr. veľa Sloveniek pracuje v zahraničí ako opatrovateľky alebo veľa Slovákov pracuje v zahraničí ako murári, stavbári a podobne).
Ale taktiež nepodliehať panike a neveriť všetkému, čo sa dočítajú na sociálnych sieťach. Informácie si treba vždy overiť a nešíriť zbytočne nezmysly.