Neveriacky pozeráme na videá vody zalievajúce ulice, v ktorých plávajú malé prasiatka a krútime hlavou. Rovnakú tieseň, aká sa nás zmocňuje teraz, sme zakusovali aj v marci minulého roka, keď sme sledovali spravodajské portály zobrazujúce hromadu trosiek rozmetaných po pláži.
„Tu bol ten Blue Banana domček a tadeto sme šli smerom k moru, pamätáš,“ ukazuje mi môj muž fotografiu sprevádzajúcu článok na internete. Nechce sa mi veriť, pred necelým rokom v čase, keď sa odohrala spomínaná konverzácia, sme stáli na mieste, ktorý marcový cyklón Harold doslova zrovnal so zemou.
Bohužiaľ, nebola to prvá (a ako ukázali posledné dni určite ani posledná) prírodná katastrofa, ktorá ostrovné kráľovstvo uprostred južného Pacifiku potrápila. V čase našej návštevy boli stále dobre viditeľné jazvy po cyklóne Gita – najničivejšej tropickej búrke na Tonge v histórii spoľahlivých záznamov (teda asi za 60 rokov). A evakuačná cunami mapa, na ktorej sme sa počas návštevy hlavného mesta Nuku´alofa zabávali, nám zrazu až taká vtipná nepripadala.
No nenechajte sa vystrašiť. Ak sa vám v dobe pokoronovej podarí niekedy na toto kúzelné miesto zložené zo 169 ostrovov a ostrovčekov zavítať, čaká vás nevšedný zážitok.
Vodičák po tonžsky
„Nemám signál, nemám signál,“ lamentujem, keď s mobilom v ruke naháňam po izbe neviditeľné vlny. Napriek tomu, že na ubytovaní máme mať WiFi, oba naše telefóny akúkoľvek snahu o pripojenie vytrvalo ignorujú.
Nie sme schopní poslať ani esemesku a mňa pri vedomí toho, ako sa môj otec snaží dopátrať, či sme z Melbourne „doplachtili“ v poriadku, chytá...
Zostáva vám 85% na dočítanie.