Je chladno. Vlak pôjde až o dvadsať minút. A široko ďaleko sa nedá kúpiť nič na čítanie ani niečo pod zub. Tak takto začínajú cesty vlakom asi už len na malých staniciach.
Namiesto stanice nákupné centrum
Na veľkých dopravných uzloch sa o priazeň cestujúcich uchádzajú naopak naozajstné nákupné centrá. Éru staničného nakupovania v Nemecku začala pred 20 rokmi hlavná stanica v Lipsku. A mnohé ďalšie ju nasledovali.
Komu sa však chce na nákupy ku koľaji? A aké obchody sa tu usádzajú? Na poludnie sa "hlavnou stanicou" v Lipsku šíri vôňa pečených klobás. Pred mäsiarstvom, ktoré ich predáva, sa vytvoril rad.
Prechod chodbami sťažujú kufre na kolieskach. Na troch poschodiach plných obchodov je živo. Nakúpiť sa tu dá oblečenie, písacie potreby, módne doplnky a jedlo, jedlo, jedlo.
S 25 miliónmi návštevníkov ročne ide o najnavštevovanejšiu budovu v Sasku, hovorí Thomas Oehme, ktorý nákupné centrum pre prevádzkovateľskú firmu ECE riadi. Mnohí návštevníci chodia na stanicu priamo za nákupmi.
Sotva každý tretí zákazník je zároveň cestujúci
To je aj prípad Dany Rösigerovej, ktorá v Lipsku prestupuje na ceste do Heidelbergu a kúpila si tu smoothie. "Keby som tu bývala, nakupovať by som sem nechodila," hovorí. "Chýbala by mi atmosféra."
Iného názoru je 75-ročná obyvateľka Lipska Ulla Thossová: "Dostanem tu to, čo potrebujem." Od stanice býva kúsok. "Samozrejme by som to inde dostala lacnejšie, ale to by som musela platiť za cestu."
Obe ženy zastupujú dve hlavné cieľové skupiny: tunajšie obchody sa orientujú jednak na cestujúcich, ktorí sa vydávajú na dlhšiu cestu a podľa Markusa Preissnera z kolínskeho inštitútu pre obchodný výskum väčšinou nakupujú jedlo.
Potom sú tu ešte tí, ktorí si tu vybavujú denné pochôdzky. Preissner sa domnieva, že za faktom, že zo stanice sa stávajú čím ďalej, tým viac nákupné centrá, je internetový predaj.
Spotrebitelia sú zvyknutí na pohodlnú donášku do domu, vysvetľuje. A tým sa zvýšili aj nároky na pohodlie pri nakupovaní. "Obchod sa čím ďalej viac sťahuje tam, kde sú zákazníci."
Ešte pred 12 rokmi to bolo úplne inak, hovorí Horst Mutsch, ktorý na nemeckých dráhach zodpovedá za prenájom staničných priestorov. Vtedy sa renomované značky stanici vyhýbali.
Nejde len o pohodlie, ide o zisk
Dnes sa už z 12 najfrekventovanejších nemeckých staníc stali zároveň nákupné galérie. Najväčšou z nich v réžii nemeckých dráh je na 15 tisícich štvorcových metroch s 81 obchodmi berlínska hlavná stanica.
Mutsch ale zdôrazňuje, že zo stanice sa kvôli nedostatku priestoru nemôžu stať obrie nákupné centrá. Sortiment je väčšinou obmedzený, podiel reštaurácií a stánkov s rýchlym občerstvením oveľa vyšší.
Tvorí 52 percent všetkých obchodov, zatiaľ čo v klasických nákupných centrách to býva len 12 percent. Nasledujú kníhkupectvá, predajne tlačovín a drogérie. Prevádzka stanice s nákupnými galériami prináša nemeckým dráham ďalší príjem.
Vlani dráhy zinkasovali za prenájom predajnej plochy 400 miliónov eur, chváli sa Mutsch. K jeho roztrpčeniu neprevádzkujú najväčšiu nemeckú staničnú galériu v Lipsku - s 30 tisíc štvorcovými metrami predajnej plochy (dvakrát väčšia ako berlínskej stanica) - dráhy samotné.
Keď sa pred dvadsiatimi rokmi stanica pre predajné účely prestavovala, ešte sme to nevedeli. "Dnes už áno," hovorí Mutsch. Na malých staniciach si cestujúci asi aj naďalej vo veľkom nenakúpia. Obchody sa budú otvárať len tam, kadiaľ denne prechádza veľké množstvo ľudí, cituje Mutsch agentúra DPA.