Keď telefonujem s Annou Štulrajterovou a diktuje mi adresu, kam máme prísť, pousmejem sa: „Veď v Balogu sa hádam nestratíme.“ Na to mi Anka povie: „No, to by ste sa čudovali...“ A má veru pravdu! Čierny Balog vznikol spojením 13 osád, do ktorých voľakedy prišli nemeckí a rakúski osadníci, čomu nasvedčovali aj mená Štulrajter či Giertl.
Osady boli roztrúsené po dolinách, no postupne sa zrástli a spojili. Čierny Balog je dnes obec s vyše 5 000 obyvateľmi, ktorá sa ťahá do dĺžky aj 10 km. Tam dlhokánska ulica, tam ďalšia, bez navigácie by to bola výzva. No na konci tichej uličky v doline pod lesom ju nachádzame. Idylickú autentickú drevenicu, ktorá sa nám chystá rozpovedať svoj príbeh.
V galérii si pozrite fotografie tejto čarovnej drevenice:
Manželia Štulrajterovci nás pozývajú dnu a Miroslav to vezme pekne od začiatku. „Na tejto hrade je napísané Ve jménu páne zbudoval dom tento Ježiš Hospodin Spasiteľ Ernest Belko roku pána 1923.“ A je to tam! Dátum na tráme je čosi ako rodný list drevenice.
Dôkaz, že naozaj oslávila okrúhlu stovku. A len tak mimochodom, tento vek jej náramne svedčí. Čo je však ešte dôležitejšie, je to, že je v skvelej kondícii a stále plná života. Ernest Belko, ktorého meno je vyryté na tráme, bol pôvodný majiteľ.
Podľa slov Miroslava tu bývala jeho rodina so 6 deťmi. Keby sme sa preniesli v čase, videli by sme jednu veľkú izbu plnú postelí, dve boli dokonca v kuchyni. „Tuto bol pitvor alebo komora,“ ukazuje Miroslav. „Bola tam udupaná zem, malé okienko a zásoby potravín. Tamto boli zase humno a maštaľ. Vodu si nosili zo studne.“
Početná rodina sa napokon presťahovala do domu Miroslavových starých rodičov. Poskytoval im viac priestoru a komfortu. No a v roku 1978 si kúpili drevenicu Anna a Miroslav ako mladí manželia, aby mali z paneláka kam „utiecť“ do prírody. Obidvaja vyrástli v dome a chalupa bol ich sen. Mali k tomuto prostrediu aj silné väzby, veď z Čierneho Balogu pochádzajú Annini rodičia aj manželov otec.
Keď sa pod snehom preborí strecha
Anka spomína: „Mali sme takú romantickú predstavu, že maštaľ aj humno tu ostanú. Nechcela som do kuchyne ani vodu, že budem umývať riad v lavóre, no to mi dlho nevydržalo.“ Začínali s dvoma nákladnými autami pristavenými vo dvore.
Dvor bol plný kadečoho, čo bolo treba vypratať. Veď od toho 23. roku sa toho nazbieralo viac než dosť. Po vyčistení sa pustili do základov. Drevenice sa totiž kedysi stavali tak, že nemali základy. Postavili sa na štyri veľké skaly, bez izolácie.
Zostáva vám 67% na dočítanie.