Pre Václava Houfka bolo svojpomocné stavanie a zariaďovanie domu úsporou peňazí, ale aj zábavným a vzrušujúcim procesom. Pôvodne sa vyučil za autoklampiara, je zručný, má predstavivosť, vie zrealizovať rôzne nápady. Recyklovať pre neho neznamená len triediť odpadky.
Nepoužívaným či vyhodeným veciam vracia život, dáva novú podobu a funkciu. Niektoré vylepšenia vyskúšal už v predošlom atypickom bývaní, päť rokov totiž žil v nákladiaku na pozemku, na ktorom kamarát choval ovce.
"Klasickú V3S, plechovú verziu, takzvaný,štábák ‘, som prerobil na celoročné bývanie. Vtedy som sa rozišiel s priateľkou a nechcelo sa mi späť k rodičom. Mám príliš dobrodružnú povahu na to, aby som býval v podnájme. Na druhej strane som na ňom ušetril," spomína Václav s úsmevom.
Výsledok rekonštrukcie si pozrite v galérii:
Partnerka Lucie párkrát v štabáku prespala, čo urýchlilo nutnosť vyriešiť bývanie: "Dom na vidieku s vlastnou záhradou bol jasnou voľbou, nechceli sme zostať v Prahe. Výhodou je, že Vašek si poradí s každou prácou. Najskôr chcel na samotu, ale tú som zamietla kvôli deťom. V Prahe som jazdila autom, tu je všetko bližšie a chodím pešo. Keď varím, vidím na deti, ako sa vonku hrajú."
Kto si počká, ten sa dočká
Dom s obytným podkrovím a úžitkovou plochou 140 m² stál zhruba toľko, koľko malý byt v Prahe.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 60% na dočítanie.
Zostáva vám 60% na dočítanie.