Rozhodovanie, ako a či vôbec zatepliť drevenicu, by malo stáť najmä na troch faktoroch. Ako budeme chalupu využívať, aká je materiálová skladba jej stien a strechy a koľko má rokov, resp. v akom stave sa v súčasnosti nachádza.
Ak svoju starú drevenicu od Dušičiek do Veľkej noci vôbec nenavštevujeme a počas sezóny len občasne a víkendovo, mali by sme zvážiť, či sa vôbec do zatepľovania púšťať. Naopak, ak máme v pláne sa do nej natrvalo nasťahovať, mali by sme zvoliť primerané riešenie zateplenia, prípadne rekonštrukcie.
Samotný spôsob zatepľovania závisí predovšetkým od stavebného materiálu, z ktorého je dom postavený. A ak ide o drevo, či sú naše trámy a predovšetkým podlaha v dobrej kondícii.
O týchto a ďalších „drevených“ témach som sa porozprával s odborníkmi na prírodné stavby. Obaja sa nezávisle od seba (išlo o dva samostatné rozhovory) zhodli vo všetkom podstatnom.
Mala by dýchať
V našom časopise radi propagujeme udržateľné staviteľstvo i tradičné prírodné materiály, a aj preto som oslovil fachmanov, ktorí s nimi majú dlhoročné skúsenosti. „Naši predkovia bývali vo svojich dreveniciach celoročne, a teda celú zimu kúrili,“ začína rozhovor Peter Coch, zakladateľ a koordinátor združenia Organica, ktoré sa venuje oživovaniu tradičných stavebných remesiel.
„Dnešní majitelia dreveníc sú predovšetkým víkendoví chalupári, čomu zodpovedá úplne iný režim kúrenia i požiadaviek na komfort. Medzery medzi trámami sa voľakedy vypĺňali machom, a keď cez ne prefukovalo, ľudia na to boli omnoho viac zvyknutí, než sme dnes my.“
Podobne sa začína aj druhý pohľad. „Základné zrubenie pomerne rýchlo vychladne. Podľa mojich skúseností je zateplenie starej zrubovej chalupy skrátka nutnosťou. Aspoň čiastočnej rekonštrukcii sa pri takejto stavbe skôr či neskôr ani tak nevyhneme,“ vysvetľuje tesár Matej Lepieš zo združenia Crmomani
„Najjednoduchším variantom zateplenia je dôkladne
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 70% na dočítanie.
Zostáva vám 70% na dočítanie.