Jitka s Ondřejom sa s architektkou Ivou Zezulovou zo štúdia IAK prvýkrát stretli, keď uvažovali o prestavbe rodinného domu, ktorý si vtedy vyhliadli. Nakoniec usúdili, že by to bolo nad ich finančné možnosti.
Nepomohol by ani predaj ich bytu v činžiaku z päťdesiatych rokov 20. storočia. Ondřej v dvojizbovom byte vyrástol a po tom, čo mu ho venovala matka, sa do neho vrátil s Jitkou, s ktorou dovtedy žili v Brne.
"Situáciu sme prehodnotili a povedali si, že sa sem aj s dieťaťom nejako zmestíme, ale bude potrebná úprava. Konzultácia s architektkou bola príjemná a podnetná, preto sme jej návrh prestavby zverili. Manžel si najskôr myslel, že to zvládnem sama, keď ako divadelná scénografka pracujem s priestorom. Vo výsledku bol veľmi rád, že sme sa rozhodli pre architektku a nechali jej voľnú ruku," hovorí Jitka.
Rozhodnutie o rekonštrukcii urýchlilo Jitkino tehotenstvo.
Manželia predpokladali, že sa nasťahujú do bytu po pôrode, v skutočnosti sa to podarilo až s rok a pol starým dieťaťom. Stavba sa pretiahla na dva roky, pretože dlho hľadali vykonávaciu firmu, ktorá by rešpektovala ich požiadavky.
"Nechceli sme robiť kompromisy, najmä preto, že sme mali pekný a kvalitný projekt. Potrebovali sme tomu dať maximum času," vysvetľujú.
Kto šetrí, má za štyri
"Pri kompletnej rekonštrukcii sa musí meniť všetko, aby sa nestalo, že v novom byte staré rozvody vypovedajú službu. Nehovoriac o tom, že ich potrebujeme mať inde," upozorňuje architektka.
"Pri zväčšení z 2 + 1 na 4 + 1 sme šetrili každý kus plochy. Mysleli sme na to, aby všetci mali svoje súkromie. Pomohol nám nábytok na mieru aj súhlas majiteľov s malou spálňou vytvorenou tým, že sa ubralo z časti obývacej izby, spálňu oddelil...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.