Trojčlenná rodina donedávna bývala v byte na pražskej Letnej. Karolína s Michalom si štvrť obľúbili. Nebavilo ich však často nezmyselné dohadovanie sa s družstvom v dome, kde bývali, uvádza idnes.cz.
Fotografie domu aj riešenia interiéru nájdete v galérii.
Michal, zakladateľ združenia Kořenovky.cz, odjakživa túžil po pasívnom dome. Je totiž vyštudovaný stavbár, odborník na izolácie a niekoľko rokov podniká v oblasti koreňových čističiek. Karolína sa zo štvrte sťahovať nechcela a povedala, že keď dom, tak jedine tu, čím brala záležitosť za uzavretú.
Michal sa nevzdal, uvedomil si, že kamarát postavil dom v jednom z pražských vnútroblokov. Začal hľadať a na stránkach realitky a našiel, hneď na prvýkrát, nevšedný pozemok. "Nikto asi nič podobné nehľadal a nám sa záhrada jedného z činžiakov páčila. S majiteľkou sme sa dohodli, že keď zvládneme obnoviť stavebné povolenie, môžeme stavať. Papiere sme vybavovali rok a pol, do roka sme sa potom sťahovali," spomína Michal a dodáva:
"Stavbu sme zverili kamarátovi Františkovi Hamralovi. Je bývalým majstrom Českej republiky v bagrovaní, a ako sme zistili, tiež excelentným logistikom. Do vnútrobloku sa zájsť nedalo, napriek tomu tu raz ráno stál minibager a náklaďák. Aby sa ľuďom neprášilo do bytov, všetko bolo zakryté, suť sa prekladala do kontajnerov zaparkovaných na ulici." Bola určená presná pracovná doba s voľnými víkendmi. "Možno aj preto neprišla na stavebný úrad jediná sťažnosť," vysvetľuje Michal.
O pár ulíc prenesený domov
Partneri si priali vytvoriť v dome podobné bývanie, zopakovať niektoré obľúbené materiály, farby či prvky, na ktoré si zvykli v predošlom byte. "Keď sme projektovali, chceli sme, aby to vyzeralo tak, že bývame stále v rovnakej štvrti, ale aj v byte s vysokými stropmi a dverami. Stropy máme preto 3,3 m vysoké. Kvôli nim sme museli zapustiť stavbu o tridsať centimetrov, aby sme neprekročili povolenú výšku stavby do 3,7 m. Projekt som pripravoval s architektom Václavom Odvárkom, ktorý sa pohral s niekoľkými detailmi," spomína Michal.
Vonku aj vo vnútri sa opakuje použitie dreva a "priemyselných" materiálov, napríklad zámerne hrdzavý plech na vstupných dverách, čo je lacnejšia možnosť plechu CORTEN. V kuchynskom kúte sú netradične obložené steny drôteným sklom, na linke vodeodolná preglejka v kombinácii s lakovanou MDF.
Jedálenský stôl je naozaj masívny, váži štvrť tony a Michal uprosil stolárov, aby ho vyrobil zo stenového sendvičového panelu, nájdeného na stavbe v kaluži. Z obľúbených vecí sa v dome objavila ešte oranžová farba či zákazkovo vyrobená obdoba knižnice z predošlého bytu.
Pasívne znamená aj teplo od nôh
Dom s dispozíciou 3 + kk má úžitkovú plochu 96 m2 a podarilo sa ho zaobstarať za cenu zodpovedajúcu cene rovnako veľkého bytu v tejto lokalite. Pretože je stavba v pasívnom štandarde, tvorí konštrukciu vápennopiesková tehla, hrúbky 17 centimetrov, k čomu je pridaných 40 centimetrov izolácie.
Fasáda obložená smrekovcom je odvetrávaná medzerou pre prúdenie vzduchu. Na vysoké okná s trojsklom architekt zvolil drevené bezrámové, fasáda tak pôsobí uceleným dojmom. Nízke parapety otvárajú výhľad, ale dovnútra z okolitých domov príliš vidieť nie je.
"Vedeli sme, že je dom pod šikmým uhlom pohľadu alebo dosť ďaleko a že to bude v pohode," upresňujú majitelia, ktorí si v centre Prahy vďaka úspornému domu zaistili do budúcnosti jeho pomerne lacnú prevádzku. Za vykurovanie totiž ročne zaplatia v prepočte 185 eur. Prispieva k tomu aj osem nainštalovaných fotovoltaických panelov, fungujúcich najmä v lete.
Od apríla do septembra preto nie je nutné zapínať plynový kotol, tým si rodina prikuruje v zimnom období. O vnútornú klímu domu sa stará systém rekuperácie, ktorá kúri, chladí aj vetrá. Na pozemku je zahĺbený zemný kolektor, v ktorom sa vzduch, privádzaný do domu, podľa potreby pod zemou buď ochladzuje, alebo predhrieva.
"Pasívny dom je vlastne len kvalitne prevedený normálny dom. Je nám v ňom príjemne, nikde nechladí ani neprefukuje, podobne ako keď si zaobstaráte dobré oblečenie. Vzduchotechniku by mal mať podľa môjho názoru každý nový dom kvôli zdravému a čistému vnútornému prostrediu," konštatuje Michal.
Ani kvapka nazmar
Vo vnútrobloku je pokoj a rodina si v meste užíva prednosti vidieckeho bývania. Záhrada prešla rekultiváciou, bio odpad sa zhromažďuje v kompostéroch. Karolína s Michalom sa chvália minuloročnou úrodou: "Obrali sme 50 kilogramov paradajok, veľa papričiek, nošu tekvíc."
Koreňová čistička využíva prírodné mechanizmy a zaberá celú strechu. Stála zhruba 3700 eur. Upravená voda z čističky sa potom znova používa k splachovaniu na toalete. Keď nejaká voda zostane, dá sa s ňou zalievať alebo hnojiť. Navyše zvlhčuje pôdu okolo zemného kolektora, čo zvýši akumulačnú schopnosť zeminy okolo neho.
"Strechu sme vysadili začiatkom júla, v auguste už tu poletovalo veľa včiel. Rastliny sú zasadené v súvrství penového skla a štrku, v ktorom stojí desať centimetrov vody. Čo navyše chráni izoláciu strechy pred UV žiarením a teplotnými zmenami počas roka. Susedia zhora nepozerajú len na rovnú strechu s šedou krytinou, ale na farebne kvitnúci záhon," uzatvára Michal.
Dom prihlásil do súťaže Pasívny dom roka.
Prečo pátrať po "koreňoch"?
Koreňová čistička môže vyčistiť všetku vodu z domu. Jej výhodou je stabilná prevádzka a malé nároky na údržbu. Systém spolieha na prírodný metabolizmus. Mechanické nečistoty sa najprv zachytávajú v špeciálnom, veľmi dobre fungujúcom, septiku. Jadrom čističky je koreňový filter: vaňa s izolačnou fóliou, v ktorej dochádza k čisteniu odpadovej vody pomocou baktérií na povrchu kamienkov a koreňov rastlín.
Voda v koreňovom poli nestojí, takže okolie neobťažuje zápach. Rastliny naopak tvoria zelené a rozkvitnuté zákutia záhrady či strechy domu.