Daniel Friedman chcel byť architektom, ale nakoniec sa stal návrhárom. Najskôr sa zameriaval na podnikateľov, ale dnes tvoria jeho klientelu prevažne homosexuáli.
Jeho ateliér v Brooklyne prekvitá a vypovedá o neuveriteľnom príbehu. Nič pritom nenasvedčovalo, že tento 37-ročný Američan kanadského pôvodu bude pracovať s módou.
Otrava olovom, nepochybne spôsobená starými nátermi, ktoré používal na výzdobu svojej izby na univerzite, ho donútila vzdať sa snov o architektúre: počas niekoľkých mesiacov tento muž plný energie nemohol čítať ani písať.
Pretože miloval oblečenie a dizajn, rozhodol sa v roku 2011 otvoriť si ateliér Bindle & Keep. Návrhy vznikali v New Yorku, výroba bola sústredená v malej dielni u Bangkoku. Klientelu tvorili finančníci z Wall Streetu. "Keď som si robil podnikateľský plán, myslel som si, že práve oni moje obleky potrebujú. Mali peniaze a stále vyhľadávali nové krajčírstva," spomína Friedman.
Koncom roku 2012 zamestnal učňa Rae Tuteru, ktorý bol transsexuál. O svojom novom zamestnaní písal na svojom blogu, ktorý je určený komunite gayov a transsexuálov. Čoskoro mu začali klopať na dvere prvé ženy, ktoré sa obliekali ako muži a transgender osoby.
"Zo začiatku sme ani nevedeli, ako sa s tým vyrovnať," priznáva Friedman. Veľmi skoro si však uvedomil, že práca pre túto skupinu zákazníkov môže byť kľúčovým faktorom pre jeho podnik. Sobáše homosexuálov totiž boli v Spojených štátoch legalizované až v júni 2015 a o transgenderových osobách sa v tom čase hovorilo len málo.
"Robili sme to ako vo všetkých konfekčných prevádzkach: vzali sme miery a nastrihali na oblek. Rozdiel bol v tom, že namiesto, aby sme sa zákazníka pýtali, aký si zvolil štýl, pýtali sme sa, ako by sa rád cítil," vysvetľuje Friedman, ktorého citovala agentúra AFP.
"Bol v tom aj prvok terapie, psychologický prvok, ktorý bol súčasťou výroby oblečenia a na ktorom mnohé spoločnosti stroskotali. Mnohí ľudia bojujú so svojím telom, cíti sa vo svojich šatách nepríjemne. Pravdepodobne polovicu našej práce tvorí empatia," hovorí.
V novembri 2013 prilákala jeho nová klientela pozornosť denníka The New York Times. "Toho dňa, čo článok vyšiel, otvoril som svoju e-mailovú schránku a mal som tam 300 odkazov z celého sveta," uvádza Friedman. "Medzi nimi bol aj odkaz od jednej matky z Paríža, ktorá nám ďakovala, že existujeme, pretože jej syn chcel zmeniť sexuálnu identitu a ona sa domnievala, že sa mu to s nami ľahšie podarí," vysvetľuje.
Podobne to vidí aj Ashley Merriman. Táto majiteľka reštaurácie na Manhattane objavila salón tento rok v lete, keď chcela šaty na svadbu s inou majiteľkou reštaurácie. "Ako muž sa obliekam už viac ako 20 rokov. O tom salóne som počula, ale nikdy som tam nešla, až keď som chcela uzavrieť manželstvo a nevedela som, čo na seba," vysvetľuje.
Salón teraz šije pre tisíce zákazníkov, z ktorých niektorí pochádzajú zďaleka: z Austrálie, Kalifornie, Európy aj Japonska
Daniel Friedman má dnes ročný obrat viac ako milión dolárov. Šaty na mieru sa predávajú v cene od 800 dolárov za kus. Zamestnáva sedem ľudí, chystá sa otvoriť ďalší salón v Los Angeles a v budúcnosti počíta aj s Chicagom a Kanadou.