Martin a Brigitte majú pri svojom novom zrubovom dome veľké kúpacie jazierko, rozľahlú záhradu a výhľad na pohorie Odenwald. Býva totiž v Nemecku. K stavbe domu z masívneho dreva ich priviedla náhoda. Dnes si bývanie bez jemnej vône borovíc nedokážu predstaviť, píše portál idnes.cz Martin Klíma.
„Boli sme sa porozhliadnuť v centre vzorových domov, bez toho, aby sme mali jasnú predstavu o tom, ako by mal náš nový dom vyzerať,“ spomína Martin.
„Keď sme vstúpili do jedného zrubového domu, nadchlo nás vnútorné prostredie a zvláštna klíma vnútri. Začali sme študovať internet a odborné časopisy, až sme v jednom z nich narazili na tento dom. Zaujal nás moderným, jednoduchým vzhľadom a hladkými stenami. Drevo ako prírodný stavebný materiál nás nadchlo, ale zrub z guľatiny by bol príliš rustikálny pre pozemok, ktorý sme mali k dispozícii,“ dopĺňa ho Brigitte.
„Chceli sme čisto prírodný dom bez dodatočnej izolácie, preto sme zvolili škandinávsku borovicu s hrúbkou 27 cm a prefabrikovanou výrobou, ktorá zaručuje vzduchotesnosť a už si nesadá.“
Plánuje architekt, vyrábajú drevári
S jasnými predstavami a mnohých želaniami navštívili manželia architekta, ktorý im dom navrhol: v tvare písmena L, s veľkorysou valbovou strechou a podpivničením, horizontálne aj vertikálne otvorený interiér a so spálňami oddelenými od spoločných častí domu. S ohľadom na vek je celý dom plánovaný ako bezbariérový a všetky dvere sú dostatočne široké na to, aby nimi prešiel aj invalidný vozík.
„S projektom sme navštívili firmu Fullwood, ktorá nám dom vyrobila tak, aby som ho mohol sám s rodinou a priateľmi zmontovať, samozrejme, pod odborným dohľadom. Veľmi ma to bavilo a pokojne by som si to zopakoval,“ tvrdí Martin.
Starostlivo bolo potrebné plánovať všetky rozvody elektriny a umiestnenie zásuviek a spotrebičov, pretože kanály pre rozvod elektriny sa do jednotlivých trámov robia už pri výrobe, dodatočne by sa museli káble ťahať už len po stenách, čo by nebolo ani pekné, ani bezpečné.
Počas siedmich dní bola montáž dokončená, začalo sa s interiérovými úpravami a pokladaním strešnej krytiny. „Okrem montáže strechy a inštalácie okien sme zvládli všetko sami alebo s pomocou lokálnych remeselníkov, dokonca bez akéhokoľvek oneskorenia. Deň potom, čo pokrývači položili poslednú škridlu, začalo husto snežiť. Dodnes to považujem za dar z nebies,“ usmieva sa Martin.
Tri stupne k dobru
Aby toľko dreva v interiéri nepôsobilo stiesneným dojmom, zostal strop v obytnom priestore a v spálni otvorený až k strešnému hrebeňu. Nad ostatnými priestormi v dome sa rozpína trámový strop s obrovským hľadiskom a galériou slúžiaci ako sklad. Obývačka tak ponúka impozantný pohľad na konštrukciu strechy.
Niekoľko deliacich priečok má svetlú omietku, ktorá dopĺňa prírodné, svetlé borovicové steny jemnými zemitými farbami. Priečky možno navyše ľahko demontovať a premiestniť.
Dom vykuruje plyn, hojne doplňovaný obstavanou krbovou vložkou s výmenníkom. Krb dokáže v prechodných obdobiach roka dom bez problémov vyhriať a zároveň pripraviť aj zaujímavé predstavenie pri pohľade do plameňov. „V zime profitujeme nielen z dobre izolujúcich celodrevených obvodových stien, ale aj z pocitovo vyššej teploty, ktorú krb dokáže vytvoriť,“ rozpráva Martin.
V zrubovom dome si manželia dopriali centrálne elektronické ovládanie svetla, prúdu a žalúzií prostredníctvom mobilného telefónu.
Hoci dom spĺňa predpísané požiadavky na energetické úspory, hodnoty súčiniteľa prechodu tepla má oveľa vyššie ako stavby z iných materiálov. Skutočná spotreba energie na vykurovanie sa však pohybuje tridsať až štyridsať percent pod teoreticky vypočítanou hodnotou, práve kvôli pocitovej teplote. V masívnych drevostavbách vnímame teplotu väčšinou o dva až tri stupne vyššie, než aká v skutočnosti je. Tiež povrchová teplota dreva je relatívne vysoká.