Vilu v preslávenej pražskej štvrti Hanspaulke kúpili jej súčasní majitelia po dvojročnom hľadaní nového domova pre štvorčlennú rodinu. Od prelomu dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia, kedy bol dom postavený, sa na ňom uskutočnili len minimálne úpravy, píše portál idnes.cz.
Investori spolupracovali s architektmi z ateliéru Stempel a Tesar ešte pred kúpou domu, už vtedy žili v tejto časti mesta a chceli tu aj zostať. Architekti mali predstavu o tom, aké bývanie manželia s dvoma dcérami potrebujú a aký je ich rozpočet, a mohli im tak po celú dobu poskytovať cenné rady.
Niekoľkokrát ich odradili od kúpy domu, ktorý by ani po rozsiahlej rekonštrukcii nemohol spĺňať ich požiadavky. Vila sa však súčasným majiteľom páčila už pri prvej návšteve, aj keď bolo jasné, že uviesť ju do žiadanej podoby bude náročné.
„Kým zašlú krásu klasickej prvorepublikovej vily stačilo zvonku zľahka oprášiť, aby sa vynímala ako zamlada, dispozície a interiéry súčasnému bývaniu vôbec nezodpovedali. Navyše bola vila rozdelená po poschodiach na jednotlivé byty,“ vysvetľuje architekt Jan Jakub Tesař, jeden z autorov celej realizácie.
Všetky priečky preč
Do fasády domu nebolo možné zasahovať už len preto, že je v pamiatkovo chránenej oblasti. Majiteľka dodáva, že vzhľad domu ani meniť nechceli. Interiér, ktorý mal byť podľa nej predovšetkým moderný, pohodlný a praktický, však vyžadoval zásadné úpravy.
„Čo sa týka pôdorysov jednotlivých podlaží, odsúhlasili sme hneď prvý variant. Pri navrhovaní interiérov sme si nechali poradiť a spoľahli sa na znalosti a cit architektov. Nechali sme sa nimi presvedčiť aj na niektoré vychytávky, napríklad centrálny vysávač. Chceli sme tiež izbu pre hostí, ktorá by prípadne mohla slúžiť aj pre dlhodobejšie použitie.“
Vstupné podlažie bolo upravené na garážovanie dvoch automobilov, jeho súčasťou je aj technické zázemie, sklad a dôstojný vstup do domu.
Hlavný obytný priestor je vďaka usadeniu vily v svahu na úrovni novovybudovanej záhradnej terasy a zároveň o poschodie vyššie, než je ulica.
Architekti tu odstránili všetky priečky, ostala len stredná nosná stena a výsledkom je veľkorysý priestor, v ktorom na seba plynulo nadväzujú jednotlivé funkčné zóny.
Ďalšie podlažie predstavuje pokojovú časť domu, so spálňou a dvoma detskými izbami s veľkými šatňami a vlastnou kúpeľňou. V podkroví nájdete izbu pre hostí s vlastným zázemím.
Hrubé stavebné práce predražila a predĺžila iba skutočnosť, že dom nemal poriadne základy, inak všetko prebiehalo bez komplikácií a v dohodnutom čase.
Príroda mestu pristane
V interiéri prevládajú nadčasové neutrálne odtiene. „Chceli sme prírodnú farebnosť oživenú nejakým akcentom,“ opisuje majiteľka domu. „Trochu sme sa obávali čiernej steny v obývacej izbe, ale našťastie sme dali na rady architektov a s výsledkom sme spokojní. Od jari do jesene je obývacia izba spestrená výhľadom do zelenej záhrady. Ďalším farebným prvkom je knižnica zaplnená rôznymi vecami a v neposlednom rade je výrazným doplnkom obývacej izby obraz od študenta AVU Leoša Sucháňa.“
Práve nosná stena s čiernou benátskou štukou tvorí kontrastné pozadie vstavanému kozubu v centre dôstojného priestoru a stala sa dominantným prvkom. Okrem vstupu, kde sa použilo tradičné a veľmi odolné terazzo, prevládajú v celom dome drevené podlahy.
Pre úložné priestory a obklady vo vstupnej hale a na zábradlie schodiska použili architekti dyhu amerického orecha. Ďalšie drevo v podobe svetlej brezy sa objavuje na nábytku v hlavnom obytnom priestore, ktorý elegantne skrýva toaletu a odcloňuje kuchynský kút.
Práve kvalitné prírodné materiály, čisté línie, umiernená farebnosť a predovšetkým praktické členenie priestoru vrátili prvorepublikovú vilu do súčasnosti, bez toho, aby pritom potlačili krásu jej pôvodu.