V poetickej krajine pri malej obci v holandskom regióne Gooi vyrástol v roku 2014 celkom mimoriadny dom. Parcela umiestnená medzi lesíkmi, mokraďami a neďaleko mora mala od začiatku veľký potenciál. Rodina majiteľov, ktorá v oblasti žije už niekoľko generácií, hľadala architektov pre svoj nový domov veľmi dlho.
Voľba padla na amsterdamskú kanceláriu UNStudio a architektov Bena van Berkela a Caroline Bos, ktorí spolu už takmer tri dekády zdvíhajú latku modernej európskej architektúry. "Rodina prišla cielene priamo za nami, priali si, aby stavbu ich domova viedol Ben van Berkel. Mali už jasno, sledovali našu prácu a tak ani neoslovovali iných architektov. Rovnako striktný názor mali aj na podobu vily. Chceli trvalo udržateľný dom, ale dávali ruky preč od klišovitej "zelenej estetiky" a vidieckych malebností. Vybrali si nás aj preto, že vedeli, že takých vecí sa od nás nedočkajú," opisuje začiatky pre iDNES.cz Karen Murphy z kancelárie UNStudio.
Architekti mali pri navrhovaní absolútnu voľnosť, z ich dielne vzišiel dom ako celok, teda aj vrátane návrhu záhrady a interiéru. "Vopred nastavenou koncepciou bola stručnosť, spojená s túžbou po plne inteligentnej domácnosti," doplňuje Murphy. Požadovaná integrácia energeticky úsporného zariadenia a informačných technológií s pripojením všetkých elektrických zariadení na internetovú sieť mnohonásobne zvýšila komfort bývania, energetickej úspory aj bezpečnosti.
Pri hľadaní optimálnej a flexibilnej dispozície štúdio zvolilo podobné riešenie ako v prípade holandského pavilónu, ktorý vznikol ako vládna zákazka pred štyrmi rokmi na newyorskom Manhattane. Rodinná vila využíva dramatickosť štvorkrídlovej stavby, ktorá voľne asociuje uzavreté lopatky veterného mlyna alebo, ako štúdio samo uvádza, stáčajúce sa okvetné lístky jednoduchého kvetu. Obyvatelia domu si vďaka strategickému pôdorysu môžu užívať nerušené výhľady do krajiny, bez toho aby ich rušila okolitá zástavba zo susedstva. Dom sa otvára k juhu do záhrady a má výhľad na polia a lúky. Vynikla tak prirodzená kompozícia domu, ktorá dokázala variabilne využiť obytné priestory.
Snímky: UNStudio + Fedde de Weert
Hlavným vchodom sa po centrálnom schodisku vstupuje do obytného poschodia. Odtiaľto schodisko pokračuje do súkromnej časti domu a skrze priestor knižnice ústi na veľkorysú strešnú terasu. Každé poschodie slúži inému účelu a 400 metrov štvorcových obytnej plochy domu zabezpečili rodine luxusné bývanie. Súkromné izby majú vlastné kúpeľne, rodičovská je doplnená o mramorovú turecké kúpele. Voľný priestor je rozdelený pomocou dreveného pódia, ktoré kopíruje krivku presklenia hlavného obytného priestoru. Presklené časti fasády majú špeciálne tónované sklá, ktoré zabezpečujú intimitu a súkromie. Spoločne s rímsami tiež tienia interiéry pred prílišným slnečným svitom.
Podľa van Berkela je kľúčovým prvkom stavby schodisko. Funguje ako hlavná komunikačná spojnica a vďaka svojmu umiestneniu sa z opomínaného traktu stáva obytná zóna. Medzi kuchyňou a obývacím priestorom je hlavná ovládacia doska celej domácnosti. Dom je postavený z hlinených tehál s dreveným obložením, má strešné solárne panely a tepelné čerpadlo, mechanickú ventiláciu s efektívnou kombináciou využívania odpadového tepla.
Klient chce zostať v anonymite. Pre propagáciu a dokumentáciu UNStudio privolil nafotenie exteriéru a vybraných zón interiéru (na fotografiách ilustračná rodina), napriek tomu ale nie je isté, že sa dnes pozeráme na konečnú podobu domu, v ktorej rodina žije. Pre fotenie priestor naštylizovala a vybavila nábytkom a zariadením tradičná holandská nábytkárska firma, Co van der Horst. Či si ale niektoré kúsky nábytku klient ponechal alebo nechal odviezť, zostáva otázkou.
Nemenný určite ale zostáva vstavaný nábytok a zariadenie kúpeľní a kuchyne. To sa nesie v neutrálnych tónoch šedej, bielej a béžovej a tvarovo zodpovedá organickému dizajnu domu - dosky majú zaoblené hrany a sanitárnej keramike chýba príznačná prísna geometria.
Marcela Kazdová, idnes.cz