Byvol, býk, koza, pštros. Koža. Francúzska tradícia, slovenská zručnosť a svetové nápady. Kabelky. Ale aj kufríky, opasky, peňaženky, náramky. Všetko, po čom ste vždy túžili, vám splní mladá dvojica. Slovenka a Francúz. Prevzali rodinnú tradíciu brašnárstva a z Normandie ju priviezli k nám. Do Bratislavy, kde dnes ručne vyrábajú kožené kabelky pod vlastnou značkou Verbua. Pre Slovákov, avšak s francúzskou precíznosťou.
Keby ste ich stretli v stánku na dizajnových trhoch, na ktorých začínali, povedali by ste, že kožené kabelky a doplnky len predávajú. Aj to sa im stalo. Opak je však pravdou. Za ich dizajnom, ale aj náročnou ručnou výrobou sami stoja. 31-ročná Slovenka Veronika Pikalíková a 28-ročný Bastien Boisanfray. Pri pohľade na nich sa vám až núka otázka, ako sa k svojej práci dostali. Má to svoj príbeh, ako aj každý ich výrobok.
„Môj otec bol vyškolený sedlár v jednej z najlepších dielní Francúzska, ale pred 15 rokmi prebral ateliér s názvom Au Sellier po výnimočnom brašnárovi, ktorý bol ocenený aj ako najlepší francúzsky remeselník,“ zasväcuje nás do rodinnej histórie Bastien – plynulou slovenčinou. Jeho otec dúfal, a možno vedel, že tak ako jeho predchodca nemal komu svoju radosť odovzdať, on raz bude môcť. A aj sa stalo. Pred štyrmi rokmi sa Thierry Boisanfray rozhodol ísť do dôchodku a jeho syn nedopustil, aby trpel pohľadom na nevyužitú dielňu.
Bratislavský vánok
„Od 13 rokov sme tam s otcom strávili po škole veľa času, začali sme robiť malé peňaženky a opasky, najprv len pre seba, ale potom aj pre kamarátov a rodinu. Prvá vec, ktorú som sám vyrobil, bola malá mincovnička, na veľkú tašku som si trúfol až okolo dvadsiatky,“ spomína Bastien s tým, že vôbec nemyslel na to, že by dedičstvo po otcovi raz prebral. S bakalárskym vzdelaním chcel pokračovať v štúdiu európskych vzťahov. Zavialo ho to v roku 2009 do Bratislavy. Chcel totiž, ako veľký eurofil, zistiť, ako sa žije a európsky rozmýšľa v krajine, ktorú on ako Francúz pozná menej. Stretol sa s Veronikou, ktorá po pedagogických štúdiách zamierila na výtvarnú školu. Po necelých štyroch rokoch spoločného života o ponuke Bastienovho otca chvíľu uvažovali. „Keďže už sme trošku boli v Bratislave usadení a dielňa vo Francúzsku bola veľmi ďaleko, hľadali sme cestu, ako to robiť bez toho, aby to narušilo náš život.“
Na radosť otca súhlasili, ale ťahalo ich to stále do Bratislavy. Po pol roku Veronikinho učenia a Bastienovho zdokonaľovania prišli naspäť na Slovensko a našli si vlastný ateliér. „Vrátili sme sa, pretože sme tu videli príležitosť. Skoro sme si uvedomili, že je to skvelý nápad, že môžeme prísť s niečím novým, s niečím, čo má vo Francúzsku tradíciu,“ dopĺňa Bastiena Veronika a aj keď odvtedy ubehli dva roky, otcovou radou, s ktorou ich posielal so svojím remeslom do sveta, sa stále riadia – nikdy nejsť najľahšou cestou, ale byť trpezlivý a robiť poctivo, tak ako to má byť. Uvedomujú si, že keďže v samotnej výrobe je veľké množstvo malých krokov, treba byť dôsledný. Rozhodli sa však pre našincov zložitý názov Au Sellier zmeniť, a tak vznikla Verbua – Ver ako Veronika a bua ako fonetický začiatok Bastienovho priezviska.
Z Normandie do Cvernovky
Rýchlo si našli priestor medzi ostatnými kreatívnymi podnikavcami neďaleko centra v Cvernovke a v predvianočnom období sa celkom rýchlo dostali do povedomia ľudí, najmä vďaka sociálnym sieťam. „Pamätám si nášho prvého zákazníka. Pre svoju manželku kupoval tyrkysovú kabelku, mali sme ju už hotovú. Odvtedy k nám chodí akýsi mix ľudí, tí, ktorí idú len okolo a zazrú nás, alebo tí, ktorí vedia a prídu sa na nás pozrieť alebo opýtať,“ spomína Veronika, ktorá verí, že raz bude do remesla zaúčať aj svoje deti.
A presne, keď vojdete do ich ateliéru, cítite prirodzenú vôňu kože, vidíte množstvo nástrojov, nite, ihly, stroje a najmä ukážku niekoľkých naozaj krásnych kabeliek. S cenou priemerne okolo 500 eur, záleží však, samozrejme, na materiáli a náročnosti. No nečakajte honosný showroom, ale poctivú ručnú prácu, z tej dýcha luxus a exkluzivita ešte viac. Veď čo je viac ako to, že prídete na miesto, kde sa niekomu zveríte so svojou predstavou, vyberiete asi z 30 druhov rôznej kože, farbu, vnútorné komponenty, to, či chcete zlaté alebo strieborné doplnky, zipsy a podobne, a vaša predstava sa naplní. To, čo nenájdete v obchodoch a dá vám len ručná práca na mieru. „Výhodou je, že vždy robíme niečo iné. Zákazníkov počúvame a spolu dáme dokopy ich predstavu, lebo, samozrejme, nie každý materiál je vhodný na všetky kabelky. Neradi hovoríme nie, sme zvyknutí aj na naozaj náročné zadania, objednávame si rôzne komponenty alebo si ich necháme doviezť,“ hovorí Veronika a vysvetľuje, že ľudia si často myslia, že Bastien robí ťažkú prácu a ona šije, ale nie je to tak. Aby to naozaj fungovalo, dohodli sa, že budú obaja ovládať všetky kroky výroby od začiatku do konca.
To, čo nás líši
A to už nám ukazujú svoj najväčší poklad, nenápadne v rohu stojaci stroj – stenčovačku. „Podľa mňa je to to, čo nás odlišuje. Stenčí kožu, aby sa s ňou dalo lepšie pracovať, lepšie prispôsobiť pevnosť, teda umožní robiť všetko to, čo by pri hrubej neopracovanej koži nešlo. A keďže dávame aj desať vrstiev kože, pri pôvodnej hrúbke by to ani nevyzeralo dobre,“ dopĺňajú sa obaja. To však nie je všetko. Od iných výrobcov, ktorí možno viac robia so surovou kožou, ich odlišujú aj ostatné prvky francúzskeho remesla, ako napríklad dokončenie hrán včelím voskom. „Teplým voskom farbíme hranu kože, vosk do nej vsiakne, zatiahne tú hranu a stmaví ju. Teplom ich ešte zaobľujeme a potom ručne leštíme, aby to nebol len čistý rez, lepšie to vyzeralo a bolo odolné proti vode.“ Ručné šitie, samozrejme, kombinujú so strojom, ale i tak ide podľa nich o pevnejšie a trvanlivejšie šitie, na ktoré používajú ľanové nite.
Aby mal zákazník naozaj voľnú ruku pri svojej predstavivosti, majú na sklade vždy veľký výber koží, inak však zachovali rovnaký postup ako Bastienov otec.
Kufrík na mieru? Bez problémov
Kože si nechávajú doviezť priamo od toho istého garbiara z Francúzska ako jeho otec, aby vždy vedeli, odkiaľ koža pochádza a ako bola spracovaná. A v krajine galského kohúta ich aj hneď farbia, kože sa naložia do suda, aby farba prenikla všetkými vrstvami. „Farby si vyberáme podľa toho, ako ktorá ,ide‘, ale momentálne je najžiadanejšia červená korida, a z produktov určite peňaženky,“ hovorí Veronika s tým, že hoci sú sortimentom viac zameraní na ženy, majú viac mužských zákazníkov.
A práve tým napríklad už párkrát šili na mieru vyrobený pánsky kufrík. „Keďže išlo o prototyp, bolo to okolo tisíc eur a trvalo to asi týždeň, inak ak je to náš model a máme všetky materiály, urobíme kabelku aj za dva dni.“ Hoci dnes sa im darí a majú dosť zákazníkov, veľmi dobre vedia, že dôveru ľudí, ktorí k nim budú chodiť s tisícovými zákazkami, si musia zaslúžiť a udržať.
Koža, koza, byvol, pštros
Čo sa týka materiálu, najviac im ide byvolia koža. „Byvol má viac ako dva štvorcové metre kože, typické vrásky a dobre sa s ňou pracuje, preto nikdy nemáte rovnakú tašku. Pštrosia je výrazná, ale je s ňou viac práce,“ ukazuje Bastien na krásnu zelenú kabelku s typickými výstupkami. Majú však jednu zásadu – nikdy nič nevyrobia z plazov, keďže vedia, akým drastickým a rozhodne nie rýchlym spôsobom sa zabíjajú napríklad krokodíly, z ktorých sú napriek tomu v obchodoch po celom svete státisíce rôznych produktov. Používajú kožu z úžitkových zvierat, chovaných na zabíjanie a spracúvaných v potravinovom priemysle.
A keďže, ako sa hovorí, „obuvníkova žena chodí bosá“, Veronika nepatrí medzi tie, ktorá by vzhľadom na svoju prácu mala doma milión kabeliek. Sama si vyrobila len jednu. Pretože je oveľa radšej, keď jej kabelky idú ďalej.
]