Mestská vilka v meste Giv'atajim v telavivskom dištrikte pôsobí svetáckým a luxusným dojmom. Pritom ide len o polovicu dvojdomu v zapadnutej štvrti, ktorá sa pomaly prebúdza. Izraelský architekt David Lebenthal s manželkou Nurit Koniakovou a dvoma deťmi tu našli nový domov, píše portál idnes.cz.
Skromná rezidenčná štvrť, ležiaca juhovýchodne od Tel Avivu, zažíva v poslednej dekáde stavebný rozmach. V uliciach, kde stoja prosté radovky, dvojdomy a dvojgeneračné poschodové vilky, pomaly vyrastajú moderné stavby, ktorých majiteľom záleží na prostredí, v ktorom žijú.
David Lebenthal, ktorý posledných päť rokov vedie vlastnú architektonickú kanceláriu DZL Architects, si pre svoju rodinu vybral polovicu starého dvojdomu, ktorý zbúral a na jeho mieste postavil novú, jednoduchú a nadčasovú stavbu. Dom má rozlohu 200 metrov štvorcových, a to je podľa Lebenthala v spojení s malou záhradou perfektná veľkosť domova pre štvorčlennú rodinu.
Biela fasáda stavby sa strieda v horizontálnych pruhoch s dominantným presklením. Veľkoformátové okná prepájajú interiér s miniatúrnou, ale o to divokejšou záhradkou, ktorá dom obklopuje. Zdanlivo nezviazaný štýl záhrady sa odvíja od rastlín a starej palmy, ktoré na pôvodnom zanedbanom dvore ostali.
Pocit plne otvoreného prízemia domu umocňujú obrovské presklené plochy. Okná s tenkými čiernymi hliníkovými rámami a veľkorysé centrálne okno v celej šírke domu pôsobia luxusným dojmom.
Na zádverie nadväzuje kuchynský kút s jedálňou a obývačkou. Priamo od vchodových dverí možno pokračovať tiež dole do spoločenského obytného suterénu, ktorý majitelia využívajú predovšetkým ako pracovňu a miesto vhodné pre pracovné stretnutia.
Hore vedie jednoduché kovové schodisko do privátnej zóny domu. Tu sú tri spálne a dve kúpeľne. Detské izby sú zatiaľ prepojené. V budúcnosti sa dajú predeliť jednoduchou priečkou, ktorá zaistí obom deťom súkromie. Schodisko ústi na strešnú terasu s posedením.
Lebenthal osobne starostlivo vyberal všetky použité materiály. Podlahu zvolil praktickú, odolnú a klasickú. Pre najviac namáhané prízemie vybral tvrdý a takmer bezúdržbový materiál terazzo v šedom odtieni. Terazzo, ktoré tvorí mramorová drvina spojená s portlandským cementom, bývalo poznávacou značkou kvalitných stavebných realizácií. V ďalších izbách je podlaha z masívnych drevených dosiek.
Bielym hladkým stenám konkuruje štruktúra surového pohľadového betónu, ktorý lemuje schodisko a upozorňuje na susednú polovicu dvojdomu. Industriálnu šeď dopĺňa čierne kované schodisko, ktoré vďaka svojej subtílnej konštrukcii a efektnému zábradlia kraľuje celému domu. Biela omietka v spojení s betónom a terazzom je podľa Lebenthala najbežnejšou telavivskou stavebnou kombináciou, a preto ju využil.
Základná farebná kompozícia interiéru je veľmi jednoduchá. Bielu a čiernu dopĺňajú prírodné odtiene béžovej a šedej. Tie sa objavujú na sedacom nábytku a vstavanom zariadení. Šatňové skrine sú neutrálne biele, kuchynská linka je v dekore brezy. Menšie solitéry a doplnky oživujú priestor farebnými akcentmi červenej farby.
Použitie farieb však nie je jedinou cestou, ako sa vyvarovať strohosti. Podľa Davida Lebenthala novostavby často trpia stratou osobitosti. Za najväčšiu chybu považuje zdanlivú maličkosť - zariadenie domu.
Ľudia sa počas sťahovania do nového zbavujú starého nábytku v domnení, že bude lepšie začať od nuly. Interiéry sa potom viac podobajú showroomom než skutočnému domovu.
Ten podľa Lebenthala vyžaduje štipku nostalgie, preto si časť vybavenia s manželkou priniesli z predchádzajúceho bytu a niektoré kúsky dokonca používali už ich rodičia. Došlo ale aj na nákupy: nový jedálenský stôl pochádza od dánskej nábytkárskej firmy Hay, pohovka je od francúzskeho výrobcu Ligne Roset.
Lebenthalovci majú hotovo. Susedná polovica dvojdomu na svoju premenu ešte čaká. Rodiny sa ale už navzájom poznajú. Podobne staré deti, spoločné zeleninové záhony a vynikajúce vzájomné vzťahy sľubujú spokojné bývanie.
StoryEditor