"Je tu neuveriteľné ticho. Známi ma občas ľutujú so slovami: ´vy chudáci v tom centre...´ Lenže sme v uzavretom bloku domov, a tak hluk z ulice vôbec nepočujeme. Vyrastala som na Žižkove a mesto a jeho ruch mám rada. A keď sa to v lete v rozpálenej Prahe už nedá vydržať, utečieme do prírody na chalupu," vysvetľuje na úvod Kateřina Urban Samková
Vo stometrovom podkrovnom byte s dispozíciou 3 + 1, so spálňou v najvyššom bode a pôvodnými trámami v historickej časti Prahy sa im žije pohodlne. A to napriek tomu, že cesta domov - pod strechu je zložitejšia a prekonať treba pár schodísk a chodieb.
Dom v blízkosti Vltavy a Národného divadla, tak ako mnoho ďalších v tejto lokalite, je akousi historickou skladačkou. V 19. storočí bol prebudovaný v neorenesančnom slohu, ale jeho jadro zostalo gotické.
Kedysi tu sídlila Armáda spásy, v jednom krídle ešte funguje malá divadelná scéna. Kateřina si byt prenajala pred piatimi rokmi po tom, čo vyhrala mestom vypísanú verejnú súťaž.
Od začiatku sa zamerala na Prahu 1, aby po rozchode s bývalým priateľom mohli jej dvaja synovia ďalej chodiť do rovnakých škôl.
V galérii nahliadnite do premysleného interiéru:
Hrejivá náruč
Kateřina Urban Samková vyštudovala humanitné vedy, absolvovala aj bakalárske štúdium práv. Aktuálne sa venuje krízovému manažmentu a budovaniu nových značiek. Pripúšťa, že je workoholička a nikdy nevedela odpočívať, čo u nej pred desiatimi rokmi vyvolalo zdravotný kolaps.
Hoci trochu "ubrala", aktívna je stále, a to viac ako je bežné. O to viac má doma rada pokojné útulné prostredie, pocit hrejivosti a pomyselného objatia, zároveň však aj voľnosti.
Tieto emócie pred časom vtlačila aj do projektu my.pled, ktorý pripravila s odevným dizajnérom Janom Šimrom. Módna značka obohatila český trh o elegantné plédy, niektoré strihy sú dokonca patentované.
Doma má Kateřina okrem nábytku na mieru pár kusov, ku ktorým má osobný vzťah a ktoré sa vždy „sťahujú“ s ňou. Jedným z tých "putovných" kusov je starožitný masívny jedálenský stôl.
Plastové stoličky dostala ako darček, rovnako ako starý repasovaný krištáľový luster od svojho otca. Orientálny koberec zohnala v jednom reťazci. Akvárium v obývacej izbe jej pripomína potápanie, koníček, ktorému sa niekoľko rokov intenzívne venovala a pochváliť sa môže potápaním sa po celom svete.
Domáce kino
Bytu pod strechou nechýba romantické čaro, zároveň však má aj veľa nepraktických šikmín. Na štandardné typové úložné priestory sa nedalo spoľahnúť, o to viac bolo treba pracovať s priestorovými možnosťami a atypickými riešeniami.
"Keď sme sa nasťahovali, boli tu len holé steny, ale interiér už prešiel drobnými úpravami dispozície. V podstate sme nič nemenili, nechceli sme investovať do rekonštrukcie prenajatého bytu. Zostali podlahy, existujúca kuchyňa a kúpeľňa. Keby bol byt náš, určite by tieto miestnosti vyzerali inak," opisuje Kateřina.
Nábytok vyrobený na mieru a v bielej farbe splynul so stenami. Okrem knižnice manželia vymysleli pódium na sedenie a zároveň ležanie v obývacej izbe a v jednej z detských izieb.
"S manželom sme obaja vášniví čitatelia, takže stolár vyrobil knižnicu podľa nášho návrhu. Nemáme televíziu a ani ju nepotrebujeme. Avšak v obývačke využívame plátno a usporadúvame rodinné premietania. Ukazujeme deťom kultové filmy (na retro aparatúre), ktoré by si samy nepustili. Vyberáme také, o ktorých si myslíme, že ich budú baviť, chceme, aby poznali obľúbené hlášky. Autentickú atmosféru podporíme colou a popcornom," dopĺňa.
Na vrchole pyramídy
Oddychové poschodie na najvyššej úrovni bolo malé, pripomínalo skôr zásuvku. Manželia sem kúpili pohodlné matrace a spálňu si obľúbil aj mladší syn Tonda, ktorý sa sem cez deň rád "zašíva", najradšej s knihou.
Priestor pod ním sa podarilo zariadiť ako izbu pre manželovu malú dcéru z jeho predošlého vzťahu. Kateřina oceňuje, ako výborne sa hore spí a vysvetľuje: "Malý priestor mi nevadí, práve naopak. Som jaskynný typ, v presklenom byte by som nemohla žiť. Potrebujem steny, na ktoré môžem vešať obrazy. Aj schodisko nám poslúžilo ako skvelá domáca galéria, kam dávame detské výtvory a naše fotky."
Sama miluje výtvarné umenie, v istej dobe prevádzkovala výtvarnú galériu. S kamarátkou dnes organizuje Art pArTy, kurzy amatérskeho zábavného maľovania pre dospelých pomocou rôznych techník.
Jeden výrazný obraz od kamaráta výtvarníka Jakuba Špaňhela visí na čelnej stene obývacej izby, autorkou ďalšieho artefaktu, konskej hlavy, je scénografka a výtvarníčka Lucie Loosová.
Kateřina podporuje výtvarné cítenie aj u svojich synov a na záver dodáva: "Chlapci hrajú hokej, izbu si však vymaľovali sami. Našťastie nemajú záľubu vo vešaní plagátov. Mladší Tonda zbiera kamene a vyrába mi z nich krásne šperky. Chcel by študovať architektúru, rád s nami konzultuje veci týkajúce sa interiéru."