Že je naša susedka tehotná, sme zistili hneď, prezradili to jej ranné nevoľnosti. Vieme aj to, že už dva roky majú pokazené tlačidlo na splachovanie. Nad hlavou máme suseda, mladého chalana.
Prezývame ho Sloník – má pár kíl nadváhy, chýba mu cit a chodí po pätách, je trochu jednoduchší a nahluchlý. Nemusíte ani behať po bytovke „po schodoch“ ako Richard Müller.
Stačí sa zamyslieť nad zhlukom zvukov zo stien a stropov a skladať fantázie, čo sú vaši susedia zač. Koľko nás asi takých môže byť, ktorí o tom občas uvažujeme?
Spomeniem to ako tému pred priateľmi. Tu je výber reakcií: – U nás práve vŕtajú. Zase. Možno som divný ja, ale koľkokrát mesačne/týždenne/denne potrebujete niečo vyvŕtať do steny?
Jeden deň sa ozve len vrt-vrt, o pár dní je to aj s kladivom, niekedy to trvá hodinu, inokedy minútu. Radšej ten byt nevidieť, musí to byť ementál. – Skôr som si myslela, že sused je chorý a reve ráno od bolesti.
Teraz už viem, že sa len naťahuje. – Susedke stále niečo padá. Hlavne keď varí. Pohárik – tresk! Hrniec – buch! Vidlička – cink!
Peklo nastáva pred Vianocami, už od polovice novembra pečie milión druhov koláčov a nonstop trieska plechmi. – Kamoška cvičila s dcérou Vojtovu metódu poctivo niekoľkokrát denne, deti pritom plačú.
Susedia na ňu zavolali sociálku. – Ja som skoro volala sociálku na susedku, čo revala na chalana tak, že u mňa padali knihy z poličky. Potom som zistila, že je hluchý a doma chodí bez prístroja. –
U nás vždy v nedeľu popoludní počuť také tlmené ťukanie v osobitnej frekvenc...
Zostáva vám 85% na dočítanie.