Ludmila vyrastala vo Vlašime v rodinnom dome s veľkou záhradou. Z bývania v paneláku mala spočiatku obavy. Tie sa však nenaplnili z niekoľkých dôvodov: premena neatraktívneho trojizbového bytu sa podarila, plus sa im podarilo nájsť dobrú lokalitu, čo bol pre mladých manželov jeden z hlavných cieľov.
Prostredníctvom galérie nahliadnite do premyslene zrekonštruovaného interiéru:
V predchádzajúcich rokoch totiž žili v nájmoch blízko pražského Podolia, preto nechceli adresu veľmi meniť. Zamerali sa aj na ďalšie parametre, a to zeleň v okolí či vybavenosť a dostupnosť diaľnice.
Nejaký čas zvažovali kúpu nového bytu, ale tie na okraji mesta neboli ich „šálkou kávy“.
„Navštívili sme niekoľko developerských projektov za mestom, tam sa však bez auta nezaobídete, nehovoriac o zle riešených dispozíciách. Zvíťazila aj moja túžba navrhnúť a kompletne si urobiť byt podľa vlastnej predstavy. Takže sme sa priklonili k rekonštrukcii v zabehnutej lokalite,“ hovorí Ľudmila Slaninová, ktorá je teraz s ročnou dcérou na materskej dovolenke.
Počas štúdia architektúry získala pracovné skúsenosti aj v ateliéri architektky Evy Jiřičnej. Pripúšťa, že profesia jej toho veľa uľahčila: „V návrhu som premyslela priestorové možnosti, vytvorila som 3D model, a tak som sa akoby mohla prejsť v budúcom byte. Jednoduchší bol výber jednotlivých prvkov do kúpeľne, materiálu nábytku, osvetlenia a podobne.“
Otvorenejší prístup
Stavebné práce trvali tri a pol mesiaca a vrátane zariadenia (nábytok bol na mieru) bolo všetko hotové do roka. V neprerobenom byte manželia nikdy nebývali a keď ho kupovali, vedeli, že sa rekonštrukcii nevyhnú.
Plusom bolo, že počas prestavby mohli bývať u bratranca. Sami sa pustili do demolácie, zvládli aj niektoré ďalšie práce, napríklad osadzovanie dverí či lištovanie. Odbornejšie veci nechali firmám.
„Hoci bol byt v pomerne zlom stave, chceli sme zachovať jeho ducha. Neničiť to, čo je funkčné, napríklad ako liatinové radiátory. Dvere však nemalo zmysel zachraňovať. Z pôdorysu zmizlo staré umakartové jadro, novú kúpeľňu spojenú s toaletou sme umiestnili hneď vedľa neho. Odstránením všetkých priečok vznikol na strane obývacej izby a kuchyne čistý priestor okolo 35 m2, čo je dosť plochy aj na rodinný dom. Naľavo od vstupu sme obnovili priečky medzi izbami, napravo som vymedzila priestor nábytkom, nič sme pritom nevymurovali.“
Zmena od východu na západ
Byt na piatom poschodí s plochou 62 m2 je orientovaný na dve svetové strany, obývacia izba s kuchyňou na východu, spálňa a detská izba na západ. „Pôvodne sme premýšľali, že celú dispozíciu otočíme, aby sme pri dvoch izbách optimálne vyriešili svetlo a orientáciu vzhľadom na letné teploty. Kvôli lodžii na východnej strane sme však rozmiestnenie miestností ponechali rovnaké,“ spomína Ludmila.
Dispozícia bytu v dome postavenom pred desiatkami rokov bola rozkúskovaná a zastaralá. Hneď pri vstupe začínala pomerne tmavá úzka chodba vedúca naprieč bytom a končiaca múrom.
Po stranách ju lemovali vysoké skrine siahajúce až k stropu a dvere do jednotlivých miestností. Z dnešného pohľadu bolo prepojenie kuchyne s kúpeľňou a chodbou kuriozitou.
„Klasická predsieň oddelená dverami od izieb zmizla. Teraz tu máme celodenne využívanú miestnosť, čo napohľad zväčšilo priestor. Predsiene v bytoch totiž často zoberú veľký priestor, ktorý má len úložný charakter, ale inak sú nevyužívané. Toho som sa chcela vyvarovať,“ vysvetľuje architektka.
Kvalita za dobrú cenu
„Podporujem českých tvorcov a dávam prednosť veciam z kvalitných materiálov. Mali by sme sa obklopovať tým, čo nás robí šťastnými už na pohľad. Domov sme zohnali napríklad stoličky značky TON či repasované kreslo Halabala. Hliníkové dekorácie od Jaroslava Otrubu som našla v internetovom obchode,“ hovorí Ludmila.
Najdrahšou časťou rekonštrukcie (okrem stavby) bol nábytok na mieru, ktorý vyšiel zhruba na 300-tisíc korún (v prepočte približne 12-tisíc eur). „Stolári ho vyrobili podľa môjho návrhu. Pre premenu to však bolo kľúčové. Vďaka tomu využívame byt na maximum a podľa našich predstáv. Prechodová skriňa vytvára akýsi predel medzi obývačkou a predsieňou. Pretože nevedie až k stropu, prepúšťa svetlo medzi izbami,“ dopĺňa autorka návrhu.
V byte sa opakuje sedacia nika, v televíznej stene aj v predsieni, v každom kúte je premyslený úložný priestor, ktorý nie je „preplnený“ na úkor vzhľadu.
„Myslím si, že sa neoplatí šetriť na kvalitnom osvetlení, do obývacej izby a kuchyne sme vybrali drahšie výrobky. Naopak v spálni, v ktorej dotvára svetlo skôr atmosféru, je lacnejšie. Rozpočet nám znížil materiál podlahy. Zvažovali sme drevené parkety, ale vyrovnanie podlahy by bolo nákladné, takže zvíťazil vinyl,“ komentuje na záver Ludmila Slaninová