V tieni futbalu, hokeja či dokonca blížiacich sa parlamentných volieb uniká väčšine tuzemských športových priaznivcov fakt, že vo Francúzsku aktuálne prebieha obrovská športová akcia.
Hoci Slováci obľubujú iné športy, ragby je v mnohých krajinách obrovským fenoménom a rastový potenciál tejto disciplíny je značný. Koniec koncov, o sile a popularite tohto športu som sa presvedčil na vlastnej koži počas prebiehajúceho svetového šampionátu.
Hoci pracujem ako športový redaktor, o ragby som toho ešte do minulého týždňa vedel pramálo. Majstrovstvá sveta, ktoré sa konajú raz za štyri roky, som však vždy registroval. A zároveň som si zakaždým v duchu hovoril, že tí Novozélanďania, Angličania či Juhoafričania to prežívajú podobne intenzívne ako slovenský národ svoje pamätné hokejové bitky.
Keď sa mi preto nečakane naskytla možnosť vidieť naživo zápas D-skupiny vo francúzskom Nice medzi favorizovaným Anglickom a exotickým Japonskom, nebolo veľmi nad čím premýšľať.
Akurát bolo potrebné oboznámiť sa, aspoň rámcovo, s pravidlami. A tešiť sa na netradičný športový zážitok. Premiéra sa blížila.
Podchytiť novú generáciu
Medzi hlavných sponzorov prebiehajúceho Rugby World Cup 2023 patrí automobilka Jaguar Land Rover, respektíve kultový model Defender.
Britská automobilka sa aj takýmto spôsobom snaží rozširovať povedomie o športe, ktorý má vyše polmiliardovú armádu fanúšikov, pričom počas svetových šampionátov počet priaznivcov globálne narastie o ďalšiu pätinu. Takisto svetová federácia World Rugby sa snaží dlhodobo posilňovať obľubu svojho športu. Bez nastupujúcej generácie fanúšikov je akýkoľvek šport odsúdený na zánik.
Oplatí sa teda pre veľké nadnárodné firmy spájať svoje meno so športovým top podujatím, ktoré v mnohých častiach sveta zostáva v úzadí fanúšikovského záujmu? Dáta hovoria jasne.
Na majstrovstvách sveta štartuje celkovo 20 národných výberov. Tímy sú rozdelené do štyroch päťčlenných skupín, pričom najlepší dvaja z každej skupiny postupujú do štvrťfinále.
Šampionát sa začal 8. septembra a vyvrcholí finálovým duelom 20. októbra. Hrá sa na deviatich štadiónoch, pričom zápasy lákajú množstvo návštevníkov z celého sveta.
Podľa štúdie od MI Associates získa francúzska ekonomika len vďaka útratám fanúšikov v hostiteľskej krajine sumu 1,1 miliardy libier.
Celkový ekonomický prínos môže byť podľa predmetnej štúdie až na úrovni 2,9 miliardy libier. A to sú čísla, ktoré nemožno ignorovať.
Viacero pozitívnych faktorov
Dnešné ragby má pritom v porovnaní s mnohými inými športmi viacero plusov. Jedným z absolútne hlavných aspektov je priateľská, občas až karnevalová atmosféra na tribúnach.
Žiadne násilnosti, bitky či homofóbia. Iste, prajné, ba dokonca aj búrlivé povzbudzovanie je doslova živou vodou pre každý tím. Nikdy by to však nemalo byť na úkor celkového pocitu bezpečia ostatných návštevníkov zápasu.
Ďalším bodom sú samotní hráči a ich prejavy. Obrovití chlapi sa počas duelov neraz zrazia tak, až z toho zamrazí.
Žiadne simulovanie či váľanie sa po trávniku nečakajte. Na precitlivené primadony nie je nikto v ragbyovej komunite zvedavý. A v neposlednom rade je tu rešpekt k rozhodcom, ktorý je na diametrálne odlišnej – oveľa slušnejšej – úrovni ako pri futbale.
Stelesnenie ideálnych princípov
„Rugby je pre nás ako firmu ideálny šport. Symbolizuje všetko to, čo je na športe pekné a inšpiratívne. Dnešný profi futbal, naopak, prináša so sebou až príliš veľa negatívnych stránok,“ povedal mi medzi rečou v neformálnej diskusii sympatický Angličan David. Až neskôr som zistil, že išlo o pomerne vysokú „šaržu“ v rámci britského Jaguaru.
V každom prípade, nielen David, ale aj mnohí jeho krajania mali z konečného výsledku proti Japonsku radosť. Húževnatí Japonci však tri štvrtiny zápasu tvrdo vzdorovali ostrovnému favoritovi.
Napokon však Anglicko potiahol na Stade de Nice pred 30-tisíc divákmi za konečným víťazstvom 34:12 predovšetkým fly-half George Ford. A dobre mu sekundovali aj snaživý Ben Earl, respektíve ozrutný 120-kilový Joe Marler.
Aktuálne sú Angličania stopercentní a postup do štvrťfinále by im nemal ujsť. O historickom titule majstrov sveta na domácej pôde však snívajú aj Francúzi.
Hostitelia túžia po zlate
Krajina galského kohúta bola už trikrát vo finále, zakaždým však jej hráčom zostali po finále len oči pre plač. Francúzi šampionátom momentálne nesmierne žijú a naďalej snívajú svoj sen o zlate. Dočkajú sa o tri týždne v Paríži? To zatiaľ netuší nik. Čo však viem naisto, je fakt, že finále si nechcem nechať ujsť, hoci len pred televíznou obrazovkou.
A hoci zatiaľ nemienim vymeniť obľúbené partičky futbalu s kamarátmi za ragby, rozhodne stojí za to navštíviť aj špičkový zápas tvrdých chlapov.
Minimálne v pozícii diváka. Aj napriek počiatočnej skepse budete napokon asi veľmi príjemne prekvapení a zo zápasu budete odchádzať s dobrým pocitom. Aj preto by som neváhal a určite dal ragby šancu. Môže totiž veľmi pekne osviežiť vaše zaužívané športové stereotypy.