Z Bratislavy však odišiel po nezhodách s vedením klubu. "Keby tam fungovali manažéri, ako mali, tak by tam chcel hrať každý hokejista. Tá destinácia je výborná," hovorí v rozhovore pre Lidovky český hokejista Michal Vondrka.

Vy ste sa do reprezentácie dostal pomerne neskoro. Dúfali ste ešte?
Blízko som do nej mal už v 21 rokoch, ale po prvý raz sa to podarilo v roku 2009. Výraznejšie som sa presadil až o dva roky neskôr, keď som sa vracal z Fínska do Slavie. Vtedy to bolo veľmi divoké obdobie. Rozvádzal som sa. Navyše som prežíval nový vzťah, ktorý vlastne prežívam doteraz. Veľmi ma to zmenilo. Začal som byť pozitívny. So Slaviou sa nám síce nedarilo, ale ja som mal dobrú sezónu a išiel na majstrovstvá sveta.

Skoro v tridsiatich.
Našťastie tam bol aj Petr Nedvěd, ktorý si išiel pred majstrovstvami na poštu pre dôchodok. Ale vážne: veľmi som si to nepripúšťal. Ja bol hlavne rád, že som sa na tie majstrovstvá vôbec dostal. Bol to jeden z mojich životných cieľov. Navyše sme urobili medailu.

A vy ste dostali ponuku zo Slovana. Ako na to angažmán spomínate?
Ja aj priateľka len pekne, Bratislava nám prirástla k srdcu. Mali sme to tam radi. Keby tam fungovali manažéri, ako mali, tak by tam chcel hrať každý hokejista. Tá destinácia je výborná.

Lenže ste mali problémy s výplatami, všakže?
Nedostali sme zaplatené aj štvrť roka. Vtedy to nikto nechcel riešiť a za mnou chodili mladí, že nemajú peniaze. Tak som sa ozval. Bol to vtedy veľký humbuk v novinách a ja som bol stredom pozornosti.

Vtedy ste chcel odísť, ale nakoniec ste podpísali novú zmluvu. Prečo?
Kvôli trénerom. Pán Čada mi veril, pod ním sa mi darilo. Ale išli po mne. Už som si to toľko neužíval. A práve Čadovi robili hrozné svinstvá. Podpísali s ním kontrakt na päť rokov a potom za jeho chrbtom začali rokovať s Růžičkom, z ktorého urobili tiež hlupáka. Bol na nich naštvaný, pretože na poslednú chvíľu cúvli. Robili veľa podrazov.

Napríklad?
Napríklad Zdeňkovi Kutlákovi povedali, že končí, a dali mu podpísať papier, že sa vzdáva celého odstupného. V ruštine. V KHL vám pritom musia zaplatiť 50 percent zo zvyšku zmluvy.

Preto ste radšej odišiel do Sparty, hoci to bol kontroverzný prestup, všakže?
Bol, pretože som hral dlho v Slavii. Musel som sa s tým popasovať, pretože som potreboval niekde hrať, aby som sa dostal na MS. Prvý zápas bol paradoxne na Slavii, to bolo super. Slavisti na mňa vrieskali, že som zradca, a Sparťania, nech sa vrátim do Edenu.

Pritom v Slovane ste bol miláčik fanúšikov. Bol to pre vás veľký nezvyk?
Už pred príchodom ma veľmi chválil v novinách tréner Čada. Myslím, že som ľudí nesklamal. Fanúšikovia tam boli neskutoční, hneď na prvý prípravný zápas v júli tam bolo vypredané. Až druhú sezónu ich bolo menej, pretože boli nahnevaní na vedenie.

Ako ste sa porovnávali s rolou hlavnej hviezdy?
Bolo to príjemné, užíval som si to. Viem, že na Slovensku občas nemajú Čechov v láske, ale v Bratislave ma milo prekvapili. Asi som sa stretol s ľuďmi, čo to neriešia. Spoznal som tam strašne veľa fakt dobrých ľudí. To mi chýba.

Boli ste draftovaný Buffalom, prečo ste vlastne nebojovali o NHL v zámorskej juniorke?
Išiel som tam len na dva týždne na kemp. Chuť zabojovať o NHL som mal, ale aj keď sa mi vtedy ten kemp podaril, tak som mal smolu, pretože Buffalo malo ako jeden z najhorších tímov veľa výberov v drafte.

Nikdy ste výrazne nezbieral body, až tento rok. Viete prečo?
Pretože som musel vždy veľa brániť. Až tento rok som sa s Růžom (s trénerom Vladimírom Růžičkom, pozn. red) dohovoril, že pôjdem na pravé krídlo. To mi veľmi pomohlo.

Medzi útočníkmi máte najvyšší ice-time v celej lige. Nie je už za hranou, že hráte každý zápas 25 minút?
Ja to mám rád. Cítim sa dobre fyzicky, s tým som nemal nikdy problém. Úplne najradšej by som bol, keby sme na začiatku zápasu hrali na dve lajny.

Cítite, že by ste sa mohol dostať štvrtýkrát na MS? A láka vás vyhrať bodovanie?
Bolo by to perfektné, hrozne by som si to prial, ale zápasov je veľa a človek musí bodovať furt, aby udržal krok. Súperíte s najlepšími hráčmi, ktorí sa nikdy nezastavia. Ale ešte by som chcel povedať niečo k tomu Slovensku.

Rozprávajte.
Zoznámil som sa tam s jedným človekom, volal sa Marek Trávníček, robí sprievodcu v Tatrách. Vtedy som si splnil sen a vyliezol v lete Gerlachovský štít, čo je poriadna drina, ale zároveň psychický relax. Zvlášť vtedy, keď som sa hádal s vedením o peniaze. Ten pán ma nastavil do určitej polohy, vďaka ktorej mám odvtedy životný nadhľad. Do toho som začal inak jesť: bez lepku a snažím sa aj bez laktózy, ale to je ťažšie. Cítim sa lepšie. Samozrejme som kvôli tomu niekedy terčom posmechu, ale to už sa tiež mení, pretože sa ľuďom otvárajú oči. Šport nie je len o koncepcii tréningu, ale aj o jedle. Je hrozne dôležité. U nás ešte vrcholoví športovci stále nevedia jesť, do pár rokov to príde.

Ten pán je psychológ?
Nie je. Vydal knižku, ale robí zhodou okolností manažéra vo futbale. Vie hovoriť, vysvetľovať, argumentovať, je to frajer. Mám ho rád ako človeka. Zmenil mi život.