Môžete mať milión a jeden dôvodov na návštevu Ria, ale pátranie po olympiáde asi medzi ne patriť nebude. Pred štvrť rokom sa skončili letné olympijské hry v jednej z najkrajších destinácií planéty. To je dostatočný odstup na to, aby sme sa pozreli, aké úžasné (ne)boli hry pre obyvateľov Ria.
„Namiesto nahrievania sa v lesku postolympijskej žiary sa miestni ľudia skôr zase učia skrývať pred zbraňami,“ píše denník Irish Times. Mohutné bezpečnostné opatrenia sú preč. Z ulíc zmizli vojaci a policajti, ktorí sa v auguste starali o to, aby športovci, fanúšikovia a ďalší hostia odišli domov bez osobných zážitkov s neslávne známou kriminalitou.
„Všetky hlavné infraštruktúrne projekty boli pozastavené. V roku 2015 bolo dočasne prepustených deväťtisíc ľudí, v tomto roku pôjde o 14-tisíc. Nikdy som nič podobné nezažil,“ hovorí pre denník El País šéf brazílskych stavebných odborov Nelson Duarte.
Biely slon
Rio uspelo, pretože olympiáda sa naozaj odohrala bez útokov. Prejazd oblasťou Deodoro, kde sa o medaily uchádzali napríklad strelci a vodáci, pripomínal bojovú zónu, vojenský areál strážili tanky a transportéry. Ale áno, bol to úspech. Rio zvládlo aj olympijskú infraštruktúru. Postavilo väčšinu toho, čo malo. Lenže potom zdroje vyschli. Aj preto už obrovská socha Krista Spasiteľa opäť pozerá na rastúce násilnosti.
Preto sa miestni obyvatelia a odborári rozčuľujú, že došli peniaze na stavby, ktoré zúfalo preplnené Rio ešte zúfalejšie potrebuje. „Párty sa skončila,“ píše El País.
Pre tých najchudobnejších boli prvou lekciou už majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2014. Brazílii z nich zostali iba veľmi smutné spomienky na semifinálový národný debakel 1:7 s Nemeckom, ale už menej hmatateľného. Snáď iba štadióny napríklad v odľahlom Manause v Amazónii ako stelesnenie definície „bieleho slona“, neužitočnej monumentálnej stavby, ktorá po podobných akciách plní úlohu mementa.
Bachova ilúzia
K olympiáde sa v uplynulom týždni vyjadril aj šéf Medzinárodného olympijského výboru Thomas Bach. Trochu inak. „Rio predstavuje ikonický úspech,“ tvrdí Bach. V rámci ducha doby pridal vety o tom, že médiá tento úspech nedokázali oceniť a príliš zdôrazňovali problémy ako korupciu, vírus zika a ďalšie.
Ako to všetko ide dohromady? Za niečo rozhodne ani Rio a ani MOV nemôžu. V čase, keď brazílski politici plakali od šťastia nad historickým pridelením olympiády, sa Latinská Amerika rútila iba hore a dopredu. Recesia však kontinent zrazila dolu. Namiesto toho, aby Rio usporiadaním olympiády nabralo tempo, ho gigantická športová akcia ešte viac zabrzdila.
Čakanie na peniaze
Podľa agentúry AP stovky ľudí stále čakajú na platby za prácu, ktorú odviedli na olympiáde. Medzi nimi napríklad moderátori na štadiónoch, DJ-ovia alebo zamestnanci mediálneho servisu. „Padla tma a nikto s nami nehovorí,“ povedal juhoafrický produkčný Rocky Bester. Hovorca olympiády Mario Andrada však ubezpečuje, že platby sa iba spomalili a peniaze určite prídu.
Olympiády prinášajú obrovské množstvo emócií, pozitívnych príbehov, ale organizačne predstavujú čim ďalej, tým väčšiu záťaž. A brazílsky príklad je veľmi symbolický: zázraky sa v tomto prípade nediali ani pod dohľadom Krista.
Iba minulý týždeň zasiahla Rio de Janeiro vlna násilných protestov proti znižovaniu výdavkov na verejný sektor.Reuters
StoryEditor
Olympiáda Riu zázrak nepriniesla
Tri mesiace po skončení olympijských hier ich šéf MOV Thomas Bach chváli, správy z Brazílie sú však iné.