Eric Moussambani, plavec z Rovníkovej Guiney, sa na olympiáde v Sydney v roku 2000 takmer utopil pri rozplavbe na 100 metrov voľným spôsobom, ktorú zaplával vo viac než dvojnásobnom čase oproti najlepším. Zoznámte sa s "Úhorom".
"Dôležitou vecou v živote nie je víťazstvo, ale zápas, základom nie je to, že sa zvíťazilo, ale že sa bojovalo dobre." Tak znie slávny citát zakladateľa novodobých olympijských hier baróna Pierra de Coubertina často skrátený na "nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa." Máloktorý športovec toto heslo naplnil tak ako Eric Moussambani.
Plavec z africkej Rovníkovej Guiney sa stal jedným z najslávnejších športovcov olympijských hier v Sydney v roku 2000 napriek tomu, že v podstate nevedel plávať.
Zbehlo sa to nasledovne: jedného aprílového dňa roku 2000 sedel Moussambani v rodnom Malabe, hlavnom meste Rovníkovej Guiney, pri rádiu, keď počul výzvu: kto chce ísť na olympiádu, nech sa prihlási. Eric neváhal ani chvíľu a aj keď nebol členom žiadneho klubu ani nemal trénera, bežal na konkurz. Ako jediný.
Olympijský štart športovcov z rozvojových krajín, ako bol Moussambani, umožnilo udelenie divokých kariet od MOV v rámci olympijskej myšlienky zbližovania všetkých častí sveta.
Nechcete ísť niekto na olympiádu?
Plávať sa Moussambani naučil ešte len osem mesiacov pred štartom olympiády a päťdesiatmetrový bazén videl prvýkrát až v Sydney. Predtým sa raz týždenne pripravoval v rieke, na jazere, párkrát si vyskúšal aj 12 metrový hotelový bazén. Plavky si vraj kúpil až v dejisku hier na tržnici.
V rozplavbe na 100m voľným spôsobom sa mal predstaviť s iba dvoma ďalšími plavcami z Nigérie a Tadžikistanu. Lenže Ericovi súperovi si zle vyložili pokyn na prípravu na štart, skočili do vody pred štartovým signálom a boli diskvalifikovaní. Zdvihla sa tak opona pre veľkolepé Ericovo sólo.
Aj keď sa dalo očakávať, že športovci z tejto rozplavby nebudú útočiť na medaily, to, čo videlo 17-tisíc divákov v Aquatic Centre a milióny pri televíznych obrazovkách, vyvolalo šok. Na prvej päťdesiatke sa ešte Moussambaniho štýl dal nazvať kraulom, na obrátke mal čas okolo 40 sekúnd (bežne mávajú plavci okolo 23 sekúnd). V druhej polovici pretekov však začal boj o život. Guinejský pretekár - hnaný nadšeným hľadiskom - viditeľne na začiatku prepálil tempo a mal teraz problém udržať sa nad vodou. Chvíľami sa aj zastavoval.
"Ešte nikdy som nič také nevidel," čudovali sa komentátori. Svoj boj však Moussambani zvládol a dohmatol v čase 1:52,72. Pre porovnanie - Holanďan Pieter van den Hoogenband vyhral neskoršie finále časom 48:30. Čas Moussambaniho, ktorý sa stal jeho osobným i národným rekordom, zaostal aj za vtedajšími časmi na dvojnásobnej trati.
Pamätné preteky Erica Moussambaniho na olympijských hrách v Sydney:
Napriek tomu si plavec z Rovníkovej Guiney vyslúžil búrlivé ovácie, dostal prezývku Úhor a stal sa jedným z najväčších - a najnepravdepodobnejších - hrdinov hier v Sydney. "Vedel som, že je to dôležité, pretože som reprezentoval svoju krajinu. Bol som veľmi nervózny, pretože som nikdy nevidel toľko ľudí a televízne kamery. Pri pretekoch som počul ten dav, ako ma podporuje, čo mi dodalo silu preteky dokončiť. Ale už som bol veľmi unavený," zhodnotil svoje slávne vystúpenie Moussambani.
Zaujímavosťou je, že v rokoch nasledujúcich po olympiáde v Sydney dokázal Eric Moussambani stlačiť svoj čas na 100 voľným spôsobom o takmer minútu až na solídnych 57 sekúnd a mal sa predstaviť aj na olympiáde v Aténach v roku 2004. Nedostal však vízum. V roku 2012 sa stal plaveckým trénerom reprezentácie Rovníkovej Guiney.
Na Úhorove výkony dal počas olympiády v Riu spomenúť etiópsky plavec Robel Habte. Pretekár s výrazným bruškom skončil v pretekoch 100 metrov voľným spôsobom beznádejne posledný, dohmatol v čase 1:04,95.
Orol Eddie
Aj keď Moussambaniho výkon v Sydney vošiel do olympijských dejín, nazvať ho najhorším športovcom v olympijskej histórii by určite vyvolalo polemiku. O tento titul sa totiž razantne hlási aj britský skokan na lyžiach Michael Edwards známy ako Eddie Edwards či Orol Eddie.
Ten sa stal priekopníkom tohto športu v Británii, ako samouk v roku 1987 vytvoril národný rekord v hodnote 73,5 metra, ale zakaždým skončil posledný. Napriek tomu sa predstavil na olympiáde v Calgary v roku 1988.
Olympijský let Orla Eddieho:
V oboch svojich pretekoch na strednom i veľkom mostíku obsadil Edwards tradične posledné miesto, za predposledným skokanom zaostal o viac ako dvadsať metrov. Všetci diváci - a vraj aj on sám - sa báli hlavne o to, aby sa nezabil. Zaujal "nešportovým" vzhľadom - kvôli ďalekozrakosti nosil aj pri pretekoch silné okuliare a mal nadváhu. Napriek tomu sa o "Orlovi" Edwardsovi hovorilo viac ako o víťazoch, predseda organizačného výboru olympiády ho spomenul aj pri záverečnom ceremoniáli.
Po sprísnení pravidiel pre kvalifikáciu sa už nikdy na veľkú medzinárodnú súťaž nedostal, a tak zbieral úspechy aspoň v šoubiznise. Účinkoval v televíznej šou, bol o ňom nakrútený film Orol Eddie a naspieval tiež pieseň vo fínčine, aj keď tento jazyk vôbec neovládal.