„Výborný zákrok Lašáka. Teraz je pri puku Gáborík, prihráva Nagyovi a ten strieľa gól!“ Na prvý pohľad to znie ako klasický komentár z čias, keď Slovensko zbieralo medaily na seniorských majstrovstvách sveta. Ale nie, takto nejako to znelo pred 16-timi rokmi, keď slovenskí mladíci na čele s vyššie menovanými získali prvú veľkú medailu a odštartovali slovenskú medailovú žatvu. Vtedy ešte na šampionáte do 20 rokov.
Už vtedajší tím sa vyznačoval silnými individualitami. A rovnako tomu bolo v seniorskom áčku, kde „nosili“ medaily najmä hráči ako Šatan, Pálffy, Bondra, Demitra, Višňovský či ďalší. Slovenské hokejové legendy. Čo má toto všetko spoločné so Švajčiarskom, ich dôchodkami a hokejom? O chvíľu zistíte.
Prečítajte si aj: Fantázia. Slováci porazili Švédov a vybojovali bronzové medaily
Slovensko ako Popoluška. Svetové médiá uznali silu našich hokejistov
Totiž, medzi včerajším bronzom 20-tky a medailami zo začiatku tisícročia je jeden zásadný rozdiel. Pred rokmi sme mali najmä v útoku geniálnych hráčov, ktorí súperov jednoducho prevalcovali. K tomu stačil slušný brankár a už sme oslavovali na bratislavskom SNP.
Odvtedy sa však slovenský hokej zmenil, najmä zásobáreň talentov je užšia. A tomu sme sa museli prispôsobiť, veď o tom je evolúcia. Adaptuj sa na podmienky, inak vyhynieš. A Bokrošov tím v posledných dňoch ukázal, že slovenský hokej stále žije.
Pri všetkej úcte ku Godlovi či Réwayovi, najväčšiu zásluhu na nečakanom bronze má niekto iný. Systém. Systém hry, ktorý naordinovali tréneri. Na čele s Bokrošom. A systém hry, ktorý sa veľmi podobá na ten švajčiarsky. Spoľahlivý brankár – Godla už lepšie chytať nemohol.
Pevná obrana – v modernom hokeji bránia všetci piati hráči na ľade a mladíci boli v tom príkladní. Napádanie – forčeking, bekčeking, všetky tieto súčasti hry rovnako zvládali, na slovenské pomery získavali veľa pukov a narúšali rozohrávku súpera. Porazili sme všetky európske tímy a len Fíni nás dostali po súvislejší tlak, väčšie problémy nám robili najmä Kanaďania s Američanmi.
K tomu si treba pripočítať takmer dokonalú hru v oslabení, tá bola počas celého šampionátu našou ozdobou. A aj to je netypická črta slovenského hokeja. Ak by sme mali viac útočného talentu, možno by sme teraz oslavovali aj krajšiu medailu (švajčiarske dôchodky by z nej neboli, ale veď všetci Slováci o nich radi počúvajú a snívajú).
Bohužiaľ, o rok bude základným cieľom mladíkov opäť záchrana. To už patrí k mládežníckym šampionátom. Tímy sú každý rok iné a iné sú preto aj výsledky (takí Fíni by tento rok o tom vedeli rozprávať). Ale pozitívom je, že stále vieme vychovať hokejistov, ktorí sa vo svete nestratia.
Ak by sme mali dať tip pre trénera Vůjteka, ktorému z mladíkov dať šancu debutovať na seniorských MS v Česku, bol by to Radovan Bondra. Tento ešte stále 17-ročný hokejista patril na turnaji medzi najlepších hráčov na oslabenia celkovo. Je veľký a silný, nestratil by sa ani medzi dospelými.
Každý pravý hokejový fanúšik pozná mená ako Gáborík, Halák či Tatar. Uspeli ako mladí a dnes sú hviezdami svetového hokeja. Godlu, Réwaya, Cehlárika, Černáka či Bondru si bude svet pamätať ešte pár dní. A možno nebudú rovnaké hviezdy ako vyššie spomínané trio, ale lepšie svoju kariéru odštartovať nemohli. Uvidíme o pár rokov, kde bude ich vrchol.