Jún 2010. Slovensko síce prehralo 1:2 s Holandskom, ale aj napriek tomu dosiahlo najväčší úspech v ére samostatnosti. Naši futbalisti pod vedením trénera Vladimíra Weissa postúpili medzi šestnásť najlepších tímov sveta do osemfinále svetového šampionátu v Juhoafrickej republike.
Jún 2013. Slovenský futbal padol na dno. Po remíze v kvalifikácii v Lichtenštajnsku 1:1 sme boli v Európe na smiech. Museli sme reagovať. Tento mesiac bol koncom pre dvojicu Stanislav Griga a Michal Hipp a Slovensko sa muselo dostávať z dna opäť hore.
Október 2014. Slovensko je späť medzi elitou. Po troch zápasoch kvalifikácie o postup na EURO 2016 majú zverenci trénera Jána Kozáka na svojom konte plný počet deviatich bodov. Slováci vyhrali postupne na Ukrajine 1:0, doma so Španielskom 2:1 a v Bielorusku 3:1.
Päť dôvodov, prečo sa Slovensko vrátilo medzi futbalovú elitu:
1. Éra, v ktorej vládne Ján Kozák
2. júla 2013 bol zvláštny deň v našom futbale. Slovenský futbalový zväz sa dohodol na spolupráci s trénerom Jánom Kozákom. S tým trénerom, ktorý bol v našej lige dlho považovaný za najkontroverznejšieho kouča. Kozák sa však po príchode na reprezentačnú lavičku na nič nehral. Hráčov presvedčil, že v národnom tíme majú hrať na sto percent a že dokážu byť úspešní.
Tím prebral po slabej dvojici Stanislav Griga a Stanislav Hipp, ktorí sa museli porúčať po kvalifikačnom fiasku v júni 2013 v Lichtenštajnsku 1:1. Kozák sa síce tiež nevyhol potupnému výsledku (remíza s podpriemerným Gibraltárom), proti silným súperom však sila Slovákov stúpala. A už proti Španielsku v tejto kvalifikácii sa ukázalo, že triumf v prvom dueli kvalifikácie na Ukrajine nebol náhodný. Kozák má teraz od svojho nástupu na lavičku národného tímu bilanciu osem výhier, tri remízy a tri prehry.
Prečítajte si aj: Malý Stoch dobyl veľké Španielsko. A Slováci zažívajú futbalovú eufóriu
2. Slovensko sa dočkalo. "Neapolského" Hamšíka
Za Neapol hrá výborne, v reprezentácii však tápe. Tieto slová počúval Hamšík niekoľko rokov. Teraz je však líder talianskeho veľkoklubu aj lídrom národného tímu. Konečne. V 27 rokoch je na ihrisku správnym vodcom, v tejto kvalifikácii bol takmer pri každej našej útočnej akcii a čo je najdôležitejšie, dokáže sa v drese Slovenska presadiť aj strelecky. V minulosti sa mu vytýkal práve fakt, že aj keď si vytvoril množstvo šancí v každom zápase, nevedel skórovať.
Prečítajte si aj: Hamšík zase exceloval. Dvomi gólmi zariadil triumf Slovákov
3. Vyzreté hviezdy
Po šampionáte v Juhoafrickej republike trvalo dlho viacerým hráčom, aby si udržali motiváciu hrať za reprezentáciu. Hráči ako Miroslav Stoch, Vladimír Weiss, Juraj Kucka, ale aj ďalší, stagnovali. Tréneri sa snažili zapracovať nových futbalistov, tí však nedosahovali takú kvalitu. A tak tréner Kozák zasiahol. Spomínaným hráčom vštiepil novú motiváciu. A práve táto trojica má veľký podiel na tom, že Slováci majú na svojom konte z troch zápasov plný počet deviatich bodov. Hráči totiž dozreli, prispôsobili sa európskemu trendu a na ihrisku odovzdávajú maximum. Skúsenosti viacerých hráčov sa prejavili aj v posledných dvoch zápasoch, keď sme aj napriek inkasovaným gólom dokázali v závere duelov strhnúť víťazstvo na našu stranu.
Radosť slovenských futbalistov po výhre 3:1 v Bielorusku. Snímka: TASR/M. Svítok
4. Nová opora v bráne
Napriek tomu, že v reprezentácii je už od roku 2006, až v poslednom období po strate formy Jána Muchu dostáva pravidelne šancu ako reprezentačná jednotka. A gólman Matúš Kozáčik dôveru trénera Jána Kozáka dokonale naplnil. Aj keď pri niektorých zákrokoch dokáže zaváhať, brankár Plzne sa stal oporou národného tímu. Takou, ktorá tu od šampionátu v Afrike, väčšinou chýbala. Kozáčik vychytal v kvalifikácii postupne Ukrajinu, proti Španielsku predvádzal zázračné zákroky a svojím výkonom prispel aj k triumfu v Bielorusku.
5. Zohratá obrana
Už si asi nespomeniete, keď sme sa pred pár rokmi smiali z chýb našich obrancov. Aj keď mali naši futbalisti viackrát zápas dobre rozohratý, kiksy našich obrancov nás napokon obrali o nádejný výsledok. V tejto kvalifikácii sa však už naplno prejavujú skúsenosti hráčov ako Martin Škrtel, Ján Ďurica, ale aj Peter Pekarík. Naši obrancovia spĺňajú európske parametre, vedia byť agresívni, vyhýbajú sa zbytočným faulom či vylúčeniam, navyše vedia podporiť aj útočnú hru.