Po nezaslúženej prehre s Anglickom sme nezaslúžene zvíťazili v Macedónsku. Áno, aj taký je futbal. Kým v domácom zápase sme proti svetovej veľmoci ukázali futbalovú krásu, v sobotňajšom stretnutí v Skopje sme "urážali" futbal, ale na rozdiel od bratislavského súboja sme slávili úspech. Za dôležitými kvalifikačnými bodmi, ktoré nás ešte udržujú v boji o postupové priečky, stojí neuveriteľná porcia šťastia, umenie brankára Königa a fantastická strelecká úspešnosť, veď okrem dvoch gólov sa na dohľad brankára Miloševského dostal len Michalík. Nie náhodou slovenský tréner Ladislav Jurkemik za víťazstvo ďakoval Bohu a kapitán Karhan označil výkon tímu za katastrofálny. V našej hre úplne absentovala medzihra, pokoj pri rozohrávke, plynulý prechod do útoku, hráči sa v útočnej fáze nevedeli presadiť v osobných súbojoch a ani po strelenom góle sa nepochopiteľne nedokázali v týchto činnostiach zlepšiť. Najčastejšími prvkami stretnutia boli časté fauly, oslobodzujúce odkopnutia a diskusie s rozhodcami. Jednoducho futbalovému fanúšikovi radosť z dôležitého víťazstva určite zatienili bolesti očí. Najúčinnejším receptom na tieto "ťažkosti" bolo sledovanie ďalšieho kvalifikačného zápasu medzi Holandskom a Českom, ktoré tomuto najpopulárnejšiemu športu na svete robilo rozhodne lepšiu reklamu. Slovenská výprava napriek slabému výkonu teda macedónsku misiu splnila a dúfajme, že toto víťazstvo ju v nasledujúcich bojoch povzbudí na kvalitnejšie výkony, pretože len ťažko môžeme predpokladať, že takýto výkon by stačil na úspech v Anglicku, doma proti Turecku či v odvete s Macedónskom. Už v stredu čaká slovenskú reprezentáciu domáce stretnutie s Lichtenštajnskom. Od tohto súboja očakávame kvalitnejší futbalový prejav a zisk povinných troch bodov. Nemôžeme predsa čakať, že po súboji v Skopje nás "Božia ruka" príde pohladiť aj do Dubnice.