Britský futbalový magazín Football 365 má zvláštnu rubriku. Volá sa Laugh with us (Smejte sa s nami), v ktorej satiricky upozorňuje na mnohé futbalové javy. Pred dvoma rokmi sa pozrel na svojráznu postavu prezidenta jedného z najslávnejších španielskych futbalových klubov. Na Pyrenejskom polostrove existuje niekoľko radikálnych ultrafanúšikovských skupín: "boixos nois" (FC Barcelona), "frente atletico", (Atletico Madrid), "ultras sur" (Real Madrid), "ligallo fondo norte" a "colectivo 1932" (Zaragoza), "ultra yomus" (Valencia) či "biris norte" (FC Sevilla)... Len jediný futbalový prezident je však väčším krikľúňom ako všetci členovia týchto úderiek, ktoré sa mlátia po uliciach, urážajú hráčov súpera a vystatujú sa pravým futbalovým srdcom. Pretože nikto nevie tak zničiť a pourážať protivníka, nik sa pritom nevie vystatovať tým najhorúcejším futbalovým srdcom tak, ako prezident a majiteľ Atletica Madrid Jesus Gil y Gil.
Najprv Raul, potom Vieri
Ťažko predpokladať, že by sa Jesus Gil y Gil sám niekedy priznal, že niečo nezvládol, ale rozhodne také prípady existujú. Predstavte si útočný dvojzáprah Raul -- Vieri. Rýchly elegantný Španiel s čuchom na góly a dravý, priebojný taliansky tank. Aké možnosti by proti takému duu mali obrany súpera? Spomeňme najprv Raula. Skvelý útočník Realu Madrid pochádza z madridskej štvrte, v ktorej všetci orodoxne fanúšikujú Atleticu. Na želanie rodičov, najmä otca, začínal Raul v Atleticu. V juniorke Atletica hrával do roku 1992. V tom istom roku ju Jesús Gil y Gil rozpustil! Vraj bola neperspektívna, keďže sa skladala z neperspektívnych hráčov... Logická konštrukcia, aj keď minimálne pri Raulovi celkom neobstojí. "Pánu Gilovi by som sa chcel za tento krok poďakovať, vďaka nemu som v Reale," dovolil si o pár rokov povedať Raúl, ktorého si všimol vtedajší tréner Realu Argentínčan Jorge Valdano a okamžite ho vzal do kráľovského veľkoklubu. Najprv začal hrať Raúl v juniorke Realu, na prvý tréning do A tímu ho Valdano pozval po tom, čo v jednom zápase strelil šesť gólov. Vo svojom debute v Primera Division sa mu Raul odvďačil prihrávkou na víťazný gól. V druhom zápase skóroval a Čiľanovi Zamoranovi prihral na ďalší gól. Bolo to v zápase proti Atleticu Madrid, paradoxy vedia byť niekedy zvlášť kruté...
Ďalším hráčom, pri ktorom sa renomé Jesusa Gil y Gila naštrbilo, bol taliansky superkanonier Christian Vieri. Ten hrával v bielo-červenom drese výborne, napokon, ako neskôr sám povedal, v Španielsku našiel opäť chuť hrať futbal. Jesus Gil y Gil sa zaprisahával, že "nenahraditeľného" talianskeho kanoniera, ktorý sa hneď po príchode do Španielska stal držiteľom trofeje pre najlepšieho strelca španielskej Primera Division, sa nevzdá. Nakoniec sa ukázalo, že kontroverzný majiteľ Atletica Madrid nemá také hlboké vrecká a 48 miliárd lír (vtedy 48 miliónov DEM) bolo viac ako pádnym argumentom. Toľko za Vieriho ponúklo rímske Lazio, čím sa vtedy stal Vieri po Denilsonovi a Ronaldovi tretím najdrahším futbalistom sveta. Nakoniec sa ukázalo, že Rimania majú v pláne poukázať na účet španielskeho klubu len 18 miliónov DEM, pretože ďalších tridsať Atletico dlhovalo Laziu za juhoslovanského záložníka Jugoviča a argentínskeho obrancu Chamota. "Všetky chválenkárske reči prezidenta Atleticu Madrid odvial vietor, okradnutí sa môžu cítiť tisícky priaznivcov s abonentnými vstupenkami -- kupovali ich, ak nie hlavne, tak i kvôli Vierimu," napísal vtedy Don Balon.
Výpoveď na WC!
Z víťazstva v lige i pohári sa hráči Atletica tešili naposledy v roku 1996, podpísal sa podeň srbský tréner Radovan "Raddy" Antič. V roku 1999 ho postihol zvláštny "vyhadzov". Antič sa definitívu o svojom osude dozvedel... na WC! Po prehre Atletica Madrid vo finále Španielskeho pohára s Valenciou si pri susediacich pisoároch uľavil srbský tréner i všemocný majiteľ Atletica. Na diskrétnom mieste podal Antičovi Gil y Gil ruku a oznámil mu, že končí. Hneď po tom, ako Gil y Gil vyšiel z toalety, predstúpil pred novinárov a vzhľadom na svoju drsnú povahu im až nezvyčajne slušne oznámil definitívu. "Ešte na začiatku júna nám hrozil zostup z ligy, boli sme zrelí na baráž. Preto sme v predstihu, so strachom z toho, čo všetko by sa mohlo stať, podpísali zmluvu s Ranierim. Pán Antič o tom vedel. Ja som bol k nemu úprimný a dával som mu najavo úctu. Od začiatku až do konca," povedal Jesus Gil y Gil. No, minimálne s úctou až do konca to prehnal, výpoveď na WC má s úctou málo spoločné. Srbský odborník z Atletica tak odišiel spôsobom, o ktorom sa dá minimálne polemizovať. Španieli ho však neľutovali, Antiča síce uznávajú ako špičkového trénera, na druhej strane však pripomínajú jeho povesť človeka s chabým charakterom. "Kadiaľ prejde, tadiaľ tráva nerastie," poznamenal denník Marca. A fanúšikovia Atletica pripomínajú ešte jedno, Antič rozbil silné mužstvo len preto, že vraj neznášal Argentínčanov a ťahal do tímu svojich krajanov. Argentínčania Simeone a Esnaider museli skutočne klub opustiť počas Antičovej éry, vraj veľmi neradi.
15 rokov, 37 trénerov!
Jesus Gil y Gil je 95-percentným vlastníkom Atletica. Jeho cesta s klubom je spätá od roku 1987. Za pätnásť rokov Gilovej nadvlády sa pri jeho tíme vystriedalo 37 trénerov! "No a čo? Vo svojom klube si môžem robiť, čo chcem! Ja som doň investoval 80 miliónov libier z vlastného vrecka, nik iný! Robím pritom to, čo by malo priniesť čo najlepší efekt," reagoval na nastolenú otázku Gil. Jeden ťah, ten, ktorý súvisí so súčasným trénerom, sa však Jesusovi Gil y Gilovi podaril. Keď Luis Aragones, ináč najstarší tréner v Primera Division, po predminulej sezóne opúšťal klub Real Mallorca, každý nad tým krútil hlavou. S Mallorcou totiž dosiahol dovtedy suverénne najlepší výsledok v histórii klubu, z 3. miesta v lige postupoval menej slávny Real do predkola Ligy majstrov. Bez Aragonesa. Ten išiel o stupeň nižšie. Do druholigového Atletica Madrid. S ním sa však dokázal dostať späť medzi elitu, kde si staronový nováčik počína zatiaľ solídne a pevne sa usadil v španielskej špičke. "S Aragonesom prišla po čase do Atletica koncepčná práca, jeho angažovanie bolo výborným ťahom, zdá sa pokojnejšieho, Jesusa Gil y Gila," konštatovala Marca. Svojrázny Jesus Gil y Gil naozaj pôsobí pokojnejšie, nepreháňa to už ani s nezmyselnými trénerskými a hráčskymi rošádami, aj jeho tradičné arogantné správanie sa už nezdá také hrozné. Samotný klub pôsobí ekonomicky stabilizovane, pritom jeho pádu do druhej ligy asistovala nútená správa, klubu hrozil bankrot. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov sa tím nebuduje na jednej -- dvoch superhviezdach, Aragones stavil skôr na hráčov, ktorí odvádzajú kolektívnu prácu.
Starosta Marbelly
Costa del Sol, juhozápadné pobrežie, je už dobre známe i našincom. Malaga, Benalmadena, Torremolinos či pod Veľkú Britániu patriaci Gibraltár sú miestami, do ktorých má invázia turistov stúpajúcu tendenciu. Najväčším klenotom na Costa del Sol je však Marbella. V svetoznámom letovisku sa už rekreoval Mick Jagger, Prince, Sean Connery, Silvester Stallone, Elton John, Elizabeth Taylorová, stálym hosťom je tu Julio Iglesias či saudskoarabský kráľ Fahid. Ešte pred tridsiatimi rokmi pritom svet nevedel, že Marbella vôbec existuje. Dnes v neďalekom Puerto Banús "parkujú" miliónové jachty z celého sveta a nočnou Marbellou hučia motory luxusných Mercedesov, Ferrari a Jaguarov. V tunajších superhoteloch zaplatíte až 3-tisíc USD za noc, v porovnaní s tým, že v minulom roku tu rozvetvená rodina kráľa Fahda minula za deň 5 miliónov USD, to je asi zanedbateľné číslo. A stvoriteľom tohto zázraku je vraj práve Jesus Gil y Gil. Keď sa majiteľ Atletica Madrid v roku 1991 stal starostom Marbelly, okamžite začal s realizáciou "budovania magnetu." Slovné spojenie nie je náhodné, je doslovnou citáciou Gila. Tieto slová Gil naozaj dokázal pretaviť i do praxe. Hoci i tu niečo "smrdí". Španielska polícia i médiá zrazu začínajú upozorňovať na to, že práve v Marbelle sa zapáčilo bossom ruskej mafie. Na prítomnosť saudského zbrojárskeho bossa, vraj suverénne najväčšieho obchodníka so zbraňami Adnana Kashoggiho, si už médiá i polícia zvykli. Články a reportáže o tom, že v Marbelle sa utrácajú i špinavé peniaze, však asi domácich netešia... A netešilo ich ani to, keď z mestskej pokladnice putovali do pokladnice Atletica Madrid 3 milióny libier. Ak ste si teda všimli na dresoch Atletica nápis Marbella, darmo ste rozmýšľali nad tým, o akú firmu ide -- išlo o názov mesta. Mesta -- sponzora.
Gil politikom
To, že Jesus Gil y Gil nie je žiadny anjel, je zrejmé jasné. Zdá sa, že je i samoľúby. Tvrdohlavý starý pán si pred viac než desaťročím založil vlastnú politickú stranu. Grupo Independiente Liberal. Nezávislá liberálna strana sa hlási k stranám s konzervatívno-demokratickou orientáciou, hovorí o silnom a jednotnom Španielsku, tvrdej obrane Ceuty a Melilly, španielskych kolónií v severnej Afrike a návrate Gibraltáru (ktorý je na dohľad od Marbelly...) pod španielsku vlajku. Poskladajte si skratku z prvých písmen troch slov španielskeho originálu a ostanete v miernom úžase. GIL! Zlé jazyky hovoria, že Jesus Gil y Gil potrebuje politicky výrazne preraziť, aby dokázal chrániť sám seba. Majiteľ Atletica už zažil 80 súdnych procesov proti svojej osobe a bol i právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest. V roku 1969, pri zrútení terasy reštaurácie hotela Los Angeles v San Rafaele (Segovia), ktorý vystavala Gilova firma, zahynulo 58 ľudí. Vyšetrovanie ukázalo veľké nedostatky pri projektovaní stavby, jej statike a výbere materiálu, Gil y Gil bol odsúdený na 5 rokov väzenia. Špeciálna milosť od generála Franca ho však pred ním uchránila.
Na záver spomeňme slová bývalého nemeckého internacionála Bernda Schustera, ktorý dlhý čas pôsobil v Španielsku, konkrétne v tímoch FC Barcelona a Atletica Madrid: "Nech si hovorí kto chce čo chce, musí si uvedomiť jedno, pre Atletico Madrid je Jesus Gil y Gil nenahraditeľný!"
Atletico Madrid S.A.D.
Rok založenia: 1903
Adresa: Paseo de la Virgen del Puerto, 67, 28005, Madrid
Webová stránka: www.clubatleticodemadrid.com
Štadión: Vicente Calderón (57 000 divákov)
Farby: červená, modrá, biela
Prezident klubu: Jesus Gil y Gil
Tréner: Luis Aragones
Úspechy: víťaz PVP 1962, víťaz Interkontinentálneho pohára 1974, finalista EPM 1974, finalista PVP 1963 a 1986, 9-násobný majster Španielska (1940, 1941, 1950, 1951, 1966, 1970, 1973, 1977, 1996), 9-násobný víťaz Španielskeho pohára (1961, 1965, 1972, 1976, 1985, 1991, 1992, 1996), víťaz španielskeho Superpohára 1985.