Žiadne „štestí, klika, náhoda“ tentokrát neplatilo a náš dlhoročný rival z Česka ťahal počas väčšiny zápasu proti Slovensku za kratší koniec. No iba výsledkovo.

Herne boli Česi v našom úvodnom zápase na majstrovstvách sveta v hokji lepší, na našu bránu vyslali takmer dvakrát viac striel. No aj tak, dostať 9 sekúnd pred koncom zápasu gól na 2:2 v takto ostro sledovanom zápase zamrzí.

A český úspech v predĺžení bol už len očakávanou druhou „fackou“ pre výber trénera Craiga Ramsayho. Získali sme bod? Trefnejšie je pri takom priebehu napísať, že sme stratili dva. Obzvlášť potom, čo Lukáš Cingel pri českej hre bez brankára nedokázal od modrej streliť gól na 3:1...

Napriek smutnému záveru zápasu bolo v hre slovenského tímu veľa pozitívnych momentov. Za ten najväčší možno označiť využívanie presilových hier – z troch početných výhod dokázali Slováci na gól využiť hneď dve.

Pre porovnanie, počas vlaňajších majstrovstiev sveta dokázal národný tím počas celého turnaja z 26 presiloviek využiť len tri. Aj hra v oslabení spĺňala vysoké kritériá, na ktoré sme z minulých šampionátov zvyknutý.

Slováci sa ubránili všetkým trom, a v tej poslednej dokonca Česi ani raz nevystrelili na bránu. No tieto pozitíva ostali v ústraní potom, čo našou defenzívou preletel ešte len 19-ročný český talent Martin Nečas a ukončil sny o veľkom víťazstve.

V následnom predĺžení si Slováci ani „neťukli“. A napriek tomu, že pred zápasom s Českom by bol bod dobrý, po ňom má trochu horkú príchuť.