Ako sa Slovensko z dlhodobého hľadiska správa k pamiatkam?
Všeobecne sa hovorí, že Slováci si nevážia svoju históriu. Ja si myslím, že to nie je celkom pravda a na poli pamiatkovej starostlivosti sa po roku 1989 urobilo veľmi veľa. Na jednej strane v tej oficiálnej pamiatkovej starostlivosti, ktorá prešla reorganizáciou.
Na druhej strane sa po roku 1989 veľmi zvýraznil aj spoločenský aktivizmus na ochranu pamiatok. To je pre mňa najdôležitejšie, lebo pamiatkou je to, o čom si spoločnosť uvedomí, že to má hodnotu, a chce to chrániť a zachovávať. V tomto zmysle som optimista, no najmä z hľadiska spoločenského aktivizmu.
V poslednom období však ministerstvo kultúry zastavilo dotácie na obnovu pamiatok. Čo si o tom myslíte?
Aktuálnu situáciu vnímam veľmi zle. Tieto kroky sú pre mňa nepochopiteľné a nekultúrne, pretože systém, ktorý tu dlhé roky fungoval, teda dotácie pomocou programu Obnov si svoj dom, zastali, a nikde nebolo vysvetlené prečo.
Komisie sú menované a niektoré podľa mňa aj zasadali, no nikde nevidíme žiadne výsledky. Keďže systém je taký, že dotácie sú iba na jeden rok a vy to musíte do jeho konca vyúčtovať, tak sú peniaze ohrozené. Ak aj v septembri povedia, že financie konkrétne subjekty dostanú, je to pre ne prakticky nerealizovateľné.
O probléme hovoria hlavne tí, ktorí rekonštruujú hrady. Prečo je to pre nich zložité?
Na hradoch sa odohráva prevažná väčšina prác v exteriéri. Tam je to klimatickými podmienkami odôvodnené mínusovými teplotami, pri ktorých sa už tradičnými technológiami robiť nedá. Ak hovoríme o pamiatkach všeobecne, mnohé veci sa dajú robiť v exteriéri aj interiéri počas celého roka.
Organizácie, ktoré dostanú peniaze v septembri alebo októbri, teda ešte môžu robiť do konca roka?
Zostáva vám 83% na dočítanie.