Opozičná SaS vyzvala prezidenta Petra Pellegriniho a premiéra Roberta Fica, aby pri zákone o ochrane prírody zasiahli. Na tlačovej konferencii to povedal poslanec strany Alojz Hlina.
Ide o zákon presadený v parlamente ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom, ktorý prezidentka Zuzana Čaputová na záver svojho mandátu vetovala. SaS preto teraz, keď má byť novela opäť predmetom rokovania parlamentu s cieľom prelomiť veto hlavy štátu, žiada o jeho stiahnutie.
“Taraba predložil na schôdzu parlamentu naozaj zlý zákon. Ja a kolegovia sme to vyargumentovali, že je to zlé,” povedal Hlina s tým, že minister podľa neho nerešpektoval absolútne nič. Taraba okrem toho, ako tvrdí Hlina, zavádzal a manipuloval a ešte aj klamal v tom, že s jeho návrhom súhlasilo aj Združenie miest a obcí Slovenska.
ZMOS je proti
“Klamal v tom, s kým to má prekonzultované. Ja som bol na tom výbore, keď Huliak (poslanec SNS Rudolf Huliak, pozn. red.) povedal, že ZMOS je za, ZMOS s tým nemá problém, tak potom naozaj prekvapuje stanovisko, ktoré vydal včera ZMOS, kde jasne, úplne explicitne bez akýchkoľvek pochýb povedal, že ten návrh je zlý a vyslovene žiadajú poslancov vládnej koalície, aby tento návrh zákona stiahli z rokovania, aby ho neschvaľovali,” zdôraznil Hlina.
Podľa poslanca SaS Mariána Viskupiča nemusí vláda počúvať opozíciu, mala by ale počúvať ZMOS či Úniu miest Slovenska, pretože to sú jej prirodzení partneri. Ak oni žiadajú o neprijatie zákona, je to podľa jeho slov vážny signál. "Vládna koalícia by nemala robiť rozhodnutia tak, ako ich robil Igor Matovič, ktorý mal pocit, že vie všetko najlepšie a nemusí nikoho počúvať," apeloval Viskupič.
ZMOS sa včera vyjadril, že žiada poslancov o neprijatie novely zákona o ochrane prírody a krajiny, pretože podľa samospráv môže mať dlhodobé negatívne dosahy na životné prostredie a kvalitu života.
"Je dôležité zachovať súčasnú úroveň ochrany stromov v mestách a obciach a zabezpečiť tak udržateľný a zdravý životný priestor pre súčasné aj budúce generácie," zdôraznila hovorkyňa združenia. Novela podľa nej prinesie nárast výrubových aktivít bez kontroly. "Zvýšenie hranice obvodu stromov, ktoré môžu byť vyrúbané bez povolenia, spôsobí nárast výrubov stromov," upozornila.
Podľa ZMOS-u je potrebné zohľadniť pripomienky tak, aby sa súhlas na výrub drevín vyžadoval v zastavanom území obce na stromy s obvodom kmeňa do 40 centimetrov meraným vo výške 130 centimetrov nad zemou a súvislé krovité porasty s výmerou do desiatich metrov štvorcových.
Zjednodušenie výrubu
Novela má podľa envirorezortu zjednodušiť postupy pri výrube drevín. Po novom by sa nemal súhlas na výrub vyžadovať na stromy s obvodom kmeňa do 80 centimetrov, meraným vo výške 130 centimetrov nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 100 metrov štvorcových.
Podľa ZMOS-u bolo nevyžadovanie súhlasu na výrub stromov súvislých krovitých porastov s výmerou do 100 metrov štvorcových v zastavanom území obce predložené do prvého čítania v parlamente a neskôr po prerokovaní v druhom a treťom čítaní zmenené na obvod kmeňa do 60 centimetrov. Súhlas má byť podľa návrhu potrebný v prípade, ak takáto drevina rastie na cintorínoch, v zastavanom území obce, voľne prístupných miestach pre verejnosť alebo ako solitér, stromoradie, súčasť aleje či remízy.
Ministerstvo životného prostredia považuje zmeny za významné preventívne opatrenie na zníženie stretov človeka s medveďom či škôd spôsobovaných zverou na poľnohospodárskych plodinách a ovocných sadoch. Úpravou chce odstrániť zbytočné byrokratické zaťaženie aj nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe.