Strana SaS dnes predstavila svoje návrhy k „lex atentát“ – súboru opatrení, ktoré koalícia navrhuje prijať v súvislosti s útokom na premiéra Roberta Fica. Podľa predsedu liberálov Branislava Gröhlinga by šéf Úradu pre ochranu ústavných činiteľov Pavol Krejčí mal vyvodiť politickú zodpovednosť. Krejčí v minulosti kandidoval za stranu Hlas, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa pred pár dňami stal predsedom tejto strany.
Gröhling do nového legislatívneho balíčka navrhuje voľbu riaditeľa Úradu pre ochranu ústavných činiteľov, ktorej by predchádzalo verejné vypočutie. „Tak sa zabezpečí, že (nový riaditeľ, pozn. red.) predstaví svoju víziu, ale aj verejnosť sa dozvie, či ide o skúseného odborníka alebo len človeka, ktorý dostal túto funkciu ako odmenu,“ domnieva sa líder SaS.
Sľubuje, že ak podobný návrh nepredloží koalícia, urobí to SaS. „Ide nám o to, aby sa podobný ohavný čin nezopakoval,“ vraví Gröhling a zdôrazňuje aj nevyhnutnosť ochrany zahraničných diplomatických návštev.
Nepatričný prístup
Podľa poslanca za SaS Juraja Krúpu je dôležité, aby pozícia šéfa inštitúcie na ochranu ústavných činiteľov nebola obsadzovaná na základe straníckej príslušnosti či rodinných väzieb. „A ak sa tak náhodou stane, je potrebné, aby sme mali prehľad, čo je to za človeka a akým spôsobom je schopný viesť úrad,“ dodal.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vyhlásil, že v súvislosti s atentátom nevníma žiadne zlyhanie zo strany Úradu na ochranu ústavných činiteľov. Mária Kolíková, podpredsedníčka SaS, tieto vyjadrenie však označila za trúfalé a nevhodné.
„Vnímam to skôr ako politické stanovisko, ktorým sa minister (Šutaj Eštok, pozn. red.) snaží kryť aj sám seba, pretože Krejčí je jeho nominant a bývalý člen strany Hlas,“ vyjadril sa Krúpa. Myslí si, že prístup Šutaja Eštoka je nepatričný a kritizuje fakt, že koalícia v súvislosti s atentátom prezentuje len kusé informácie, ktoré môžu byť ľahko dezinterpretované.
Krúpa tiež vyzýva ministerstvo zahraničných vecí, aby zaujalo stanovisko k spôsobu, akým útok na premiéra interpretujú zahraniční predstavitelia, predovšetkým predstavitelia Kremľa. „Pravdepodobne im tieto dezinformácie vyhovujú,“ kritizuje rezort diplomacie.
Politické účely
Gröhling naďalej apeluje na zriadenie vyšetrovacej komisie, ktoré žiadal už minulý týždeň. Podľa jeho predstavy by v nej mala byť zastúpená koalícia aj opozícia, aby sa predišlo šíreniu dezinformácií a jednostrannému pohľadu na vec.
„Za našu stranu môžem povedať, že sme sa (v súvislosti s atentátom, pozn. red.) neuchýlili k žiadnym populistickým gestám,“ tvrdí Gröhling a nalieha, aby koalícia dodržiavala legislatívne procesy a nezneužila „lex atentát“ na politické účely.
Presné návrhy koalície k „lex atentát“ zatiaľ nie sú známe, no Krúpa považuje za dôležité, aby nebol legislatívny balíček zneužitý na oslabenie demokratického zriadenia o obmedzenie slobody prejavu a aby bol prijatý na základe zhody naprieč politickým spektrom.