Štátny rozpočet na budúci rok v oblasti školstva ukazuje, že vzdelávanie nie je pre vládu prioritou. Tvrdí to hnutie Progresívne Slovensko. Upozorňuje, že rozpočet nič nemení napríklad na tom, že platy učiteľov nedosahujú výšku platov iných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov.
Ministerstvo školstva podľa progresívcov prezentuje rozpočet v príliš optimistickom svetle, keď hovorí o medziročnom nominálnom raste výdavkov o 20 percent.
"Môže sa zdať, že ide o veľkorysý nárast zdrojov. Skutočnosť je však taká, že rozdiel medzi skutočným objemom financií, ktoré prúdili do kapitoly ministerstva školstva v roku 2023, a rozpočtom pre rok 2024 je iba 5 percent. Je to preto, lebo rozpočet na začiatku roka 2023 bol taký poddimenzovaný, že ho bolo nevyhnutné v priebehu roka dodatočne sanovať," uviedla na tlačovej konferencii poslankyňa Národnej rady Viera Kalmárová.
Pripomenula aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, podľa ktorého rozpočet "nijakým zásadným spôsobom nerieši dlhodobý modernizačný dlh v rezorte školstva".
Národní kontrolóri tiež podľa Kalmárovej tvrdia, že výdavky na jednej strane pomôžu vláde neznížiť životnú úroveň dôchodcov, ale zároveň sa limitujú významné sociálne programy súvisiace s cielenou podporu mladej generácie, rodín, ale aj ohodnotením pedagogických zamestnancov.
"Vláda sľubuje valorizáciu platov vo výške 158 miliónov. Ide však o sumu valorizácie zo septembra 2023, ktorá je len premietnutá do rozpočtu na rok 2024. V skratke to vôbec neznamená ďalšie zvyšovanie platov v budúcom roku," uviedla Ingrid Kosová s tým, že rozpočet nemyslí ani na zmenu financovania materských škôl, čo priamo ohrozuje dôležitý míľnik v pláne obnovy a odolnosti, aj na tento účel vyhradené peniaze z Európskej únie.
Tina Gažovičová ocenila, že vláda do rozpočtu školstva zahrnula prvých 40 miliónov eur určených na reformu podporných opatrení, teda na budovanie väčšieho inkluzívneho prostredia na školách. Upozornila však napríklad na pokles financovania kapitálových výdavkov verejných vysokých škôl.