V programovom vyhlásení môžu občania nájsť vetu o väčšej finančnej podpore cirkví na Slovensku. „Vláda si uvedomuje význam spoločenského postavenia cirkví, náboženských spoločností a bude podporovať ich angažovanosť vo veciach verejného záujmu vrátane ich dostatočného finančného ohodnotenia,“ znie.
O bližšie vzťahy medzi náboženskou obcou a slovenskou vládou sa pokúšal v ostatnom období aj štátny tajomník rezortu kultúry, pod ktorý cirkev spadá, Štefan Kuffa z SNS. Ten požiadal arcibiskupa Jána Oroscha na omši Trnavskej novény o vyhlásenie Ježiša Krista za kráľa Slovenska pri účasti vlády a všetkých biskupov.
Kuffov krok vyvolal rozpaky a neskôr sa od neho dištancovalo aj ministerstvo pod vedením Martiny Šimkovičovej a Konferencia biskupov. „Išlo čisto o iniciatívu pána Kuffu, ministerstvo s tým nemá nič spoločné ani nebude na tom participovať,“ povedala šéfka rezortu. .
Podľa konferencie by cirkev nemala vstupovať do politického diania. Poznamenala však, že s vládou chce viesť dialóg. „Cirkev rešpektuje, že Slovenská republika je demokratickým a právnym štátom bez naviazanosti na akékoľvek ideológie a náboženstvo. Na druhej strane v preambule je jasný odkaz na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo, na ktoré sa slovenský národ odvoláva,“ dodala.
HN sa vo svetle týchto udalostí pýtali politikov, do akej miery by sa mala miešať politika a náboženstvo.
Zostáva vám 57% na dočítanie.