Ak bude Slovensko pokračovať v aktuálnom tempe čerpania eurofondov z predchádzajúceho programového obdobia, riziko ich nevyčerpania bude približne na úrovni 100 miliónov eur. Po stredajšom rokovaní vlády to avizoval dočasne poverený premiér Ľudovít Ódor. Pri nástupe vlády pod jeho vedením bolo toto riziko odhadované na 800 miliónov eur.
Ódor zdôraznil, že čerpanie eurofondov sa od začiatku stalo premiérskou témou a vláda sa jej preto venovala na svojich zasadnutiach každé dva týždne. Cez rôzne opatrenia sa snažili riziko prepadnutia prostriedkov z EÚ, ktoré je potrebné dočerpať do konca tohto roka, znížiť aspoň na polovicu.
"Dnes vám môžem oznámiť, že zdá sa, že ak naozaj Slovensko v tomto tempe bude pokračovať, tak to riziko bude niekde na úrovni 100 miliónov eur. To znamená pomerne drastické zníženie toho rizika, považujem to za jeden z kľúčových výsledkov tejto vlády," zdôraznil Ódor. Dosiahnuť sa to podľa neho podarilo oveľa lepším riadením a spoluprácou všetkých zainteresovaných rezortov.
Okrem dočerpávania starých eurofondov sa kabinet podľa premiéra zameral aj na rozbehnutie čerpania tých nových na roky 2021 až 2027. "Začali sme vypisovať aj nové výzvy už z nového programového obdobia, aby sa nestávalo to, že potom nejaká ďalšia vláda v budúcnosti bude musieť túto situáciu riešiť rovnako," podčiarkol Ódor. Pripomenul, že predstavili aj dlhodobý plán pre ďalšie vlády, ako sa dajú eurofondy v budúcnosti čerpať oveľa efektívnejšie.
Vďaka intenzívnej spolupráci sa čerpanie starých eurofondov za tejto vlády zvýšilo o 8 percentuálnych bodov, z pôvodných 70 na 78 percent. To predstavuje sumu okolo 1,2 miliardy eur, vyčíslila dočasne poverená podpredsedníčka vlády Lívia Vašáková.
"Z celkovej alokácie máme vyčerpaných 11,3 miliardy eur a ostáva nám vyčerpať ešte 3,2 miliardy eur. Cez klasické projekty sú to len 2 miliardy eur, ten zvyšok vieme v podstate presunúť na štátny rozpočet, na kompenzovanie nákladov energokrízy," priblížila.
Zdôraznila, že kabinet odborníkov si určil efektívne čerpanie európskych prostriedkov ako jednu zo svojich hlavných priorít. Prejavilo sa to aj pravidelným zasadnutím tzv. eurovlád, ktorých sa doteraz uskutočnilo osem. Dohľad nad využívaním európskych prostriedkov tak bol zabezpečený na úrovni ministrov, ale aj na úrovni vysokopostavených úradníkov, ktorí sa pravidelne týchto rokovaní zúčastňovali a na následných pracovných stretnutiach k problémovým témam.
"Rezorty na vláde dostávali aj konkrétne úlohy a nebolo ich málo. Týchto úloh sme napočítali v konečnom zúčtovaní až 156 a k dnešnému termínu bolo splnených 149. Zvyšných sedem má plnenie do konca septembra, takže si myslím, že vlastne všetky tieto úlohy budú splnené," doplnila Vašáková. Prijatými administratívnymi krokmi a procesmi sa podľa nej podstatne zrýchlilo využívanie eurofondov a znížilo sa riziko ich prepadnutia pod jedno percento z celkovej alokácie.
"Je to bezpochyby jeden z najväčších úspechov tejto vlády. Je však dôležité povedať, že tento scenár bude realitou iba v prípade, že sa bude pokračovať v nastavených krokoch a budú sa dodržiavať prijaté opatrenia," dodala Vašáková.