Vláda Ľudovíta Ódora by mohla ostať vo funkcii ešte aj niekoľko mesiacov po septembrových voľbách, keďže neexistuje časový rámec na rokovanie o vytvorení novej vlády.

Na tejto možnosti sa zhodujú ústavný právnik Peter Kresák i docent ústavného práva Marek Domin. Veľa bude podľa Kresáka závisieť od výsledkov volieb, schopnosti strán dohodnúť sa na potrebnej parlamentnej väčšine pre novú vládu a v neposlednom rade aj od krokov prezidentky Zuzany Čaputovej.

"Ústava SR nestanovuje po voľbách do parlamentu žiadnu lehotu pre dĺžku diskusie o vytvorení novej vlády, ktorá dokáže získať potrebnú podporu minimálne 76 hlasov poslancov. Neexistuje teda žiaden časový rámec pre tento krok," povedal pre TASR Kresák, ktorý figuroval v strane Dobrá voľba.

Zotrvávanie vlády, ktorá nemá dôveru parlamentu, čo je prípad Ódorovej vlády, je podľa Domina z dlhodobého hľadiska nežiaduce.

"Ideálnym stavom, vychádzajúc z princípov, na ktorých je ústava založená, je totiž stav, keď sa vláda opiera o dôveru Národnej rady, väčšiny jej poslancov," priblížil Domin, ktorý pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Predstavitelia parlamentných strán by sa preto podľa neho mali po voľbách v súčinnosti s prezidentkou snažiť nájsť riešenie smerujúce k vytvoreniu novej vlády čo najskôr.

Situácia, že by kabinet odborníkov vládol dlhšie, môže teoreticky nastať, myslí si ústavný právnik a bývalý politik Radoslav Procházka.

No pripomenul, že zatiaľ najdlhšie trvalo skladanie vlády 34 dní, išlo o prvú vládu Mikuláša Dzurindu. Pre TASR doplnil, že jediná povinná lehota sa týka ustanovujúcej schôdze parlamentu, ktorá sa musí konať do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. "Skladanie vládnej koalície nie je ohraničené žiadnou lehotou a môže trvať aj dlhšie," skonštatoval.

Ak by bolo zjavné, že väčšinová vláda nemá ako vzniknúť, jediným legitímnym riešením by bola podľa Procházku dohoda na predčasných voľbách.

Pokiaľ by po septembrových voľbách žiadna zo strán nezískala väčšinu poslancov, predstaviteľný je podľa Domina aj taký postup, že prezidentka by vymenovala menšinovú vládu.

Nie je totiž vylúčené, že niektorá zo strán by síce do vlády nevstúpila, no bola by ochotná vláde "dodať" hlasy na vyslovenie dôvery, čiže do istej miery takúto menšinovú vládu tolerovať. "Ak by predstavitelia politických strán s takýmto riešením za prezidentkou prišli, domnievam sa, že by ho mala akceptovať," uviedol Domin.

Predčasné parlamentné voľby budú v sobotu 30. septembra. Kandiduje v nich 24 politických strán a hnutí a jedna koalícia. Volebná kampaň sa začala 9. júna, končí sa 48-hodinovým volebným moratóriom.