Samit Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse bol pre prezidentku Zuzanu Čaputovú predovšetkým o ochrane slovenských záujmov na východnom krídle tejto organizácie. Vrcholná schôdzka podľa nej priniesla pre Slovensko "takú úroveň ochrany, akú sme doposiaľ pre našich občanov nikdy nemali".
Na dvojdňovom podujatí v litovskom hlavnom meste Vilnius sa podľa Čaputovej stretla väčšina demokratického a ekonomicky najsilnejšieho sveta, ktorého je Slovensko súčasťou.
"Je to veľmi dôležité, pretože sme súčasťou skupiny krajín, ktoré nám poskytnú ochranu, keby to bolo potrebné," zdôraznila.
Spolupráca s Ukrajinou
Ako pripomenula, okrem 31 členov Aliancie bolo na samite zastúpené aj Švédsko, ktoré sa má stať jej súčasťou onedlho, ako aj štyri krajiny indicko-tichomorského priestoru - Nový Zéland, Austrália, Japonsko a Južná Kórea.
Tento samit podľa nej nebol rozhodovaním o členstve Ukrajiny v Aliancii, ale o zvýšení úrovne praktickej i politickej spolupráce, a to konkrétne vo formáte Rady NATO-Ukrajina. Ukrajina sa stane súčasťou NATO, keď o tom rozhodnú členské krajiny Aliancie a keď budú splnené podmienky - po skončení vojny na Ukrajine, podotkla Čaputová.
Ako dodala, účastníci samitu NATO schválili nové obranné plány. "Po dnešku bude jasnejšie, kto, kedy a akým spôsobom by nás pomohol chrániť pre prípad, že by naša bezpečnosť, územná celistvosť a integrita bola narušená," uviedla prezidentka.
Ďalej pripomenula, že Španielsko plánuje v rámci predsunutej prítomnosti a mandátu schváleného Národnou radou poslať na budúci rok na Slovensko svojich vojakov a nahradiť tak vo velení Českú republiku. Podľa Čaputovej je to dôležitá a dobrá správa, keďže by španielske jednotky boli v prípade ohrozenia Slovenska na východnom krídle NATO hneď k dispozícii.
Záväzok Slovenska
Slovensko podľa prezidentky na samite potvrdilo svoj záväzok investície dvoch percent HDP do obrany krajiny. "Myslím si, že v situácii, keď máme vojnu u suseda, je to absolútne logický krok a pomáha to našej obrane byť oveľa spôsobilejšou," dodala.
Jedným zo záverov samitu je podľa Čaputovej aj predvídateľná a koordinovaná protivzdušná obrana na východnom krídle NATO. Koordinovaná by mala byť z jedného bodu, teda zo strany NATO, keďže doteraz bola Slovenská republika v tejto oblasti odkázaná na bilaterálne dohody, spresnila.
Z dvojstranných rokovaní, ktoré počas samitu absolvovala, vyzdvihla rokovanie s juhokórejským prezidentom Jun Sok-jolom, ktorého krajina je siedmym najvýznamnejším investorom na Slovensku. Spomenula tiež schôdzku s kanadským premiérom Justinom Trudeauom, s ktorým rokovala predovšetkým o spolupráci v oblasti nových technológií, zelenej tranzície či využívania obnoviteľných zdrojov energie.