Pre Slovensko budú na nadchádzajúcom samite NATO vo Vilniuse 11. a 12. júla najdôležitejšími témami posilňovanie schopnosti Aliancie reagovať na prípadný ozbrojený útok voči niektorému z jej členov, ustanovenie dvoch percent HDP na obranu ako minima a vzťah Ukrajiny a NATO. Minister obrany Martin Sklenár to uviedol vo štvrtok po rokovaní vlády.

Ktorákoľvek členská krajina Aliancie by sa podľa Sklenára mala vedieť v prípade ozbrojeného útoku spoľahnúť, že NATO bude schopné zareagovať a obrániť spojenca.

Ako avizoval Sklenár, pre Slovensko to bude znamenať aj postupné zvyšovanie schopnosti prijať na svojom území viacero vojakov zo zahraničia, aby sa mohli pripravovať aj na obranu Slovenska s využitím systému kolektívnej obrany.

"Neznamená to, že nevyhnutne okamžite po samite sa u nás začne zvyšovať počet vojakov. Skôr sa chceme sústrediť na budovanie infraštruktúry, zásob a dohôd o vojenskej mobilite, teda o schopnosti rýchlo prepraviť vojakov," upozornil minister.

Dve percentá HDP na obranu sa majú stať pre členské krajiny minimom. "Očakáva sa, že investície, ktoré sú potrebné najmä v krajinách, ako je Slovensko, ktoré majú veľký vnútorný dlh v oblasti obrany, si budú vyžadovať viac ako dve percentá HDP na obranu," vysvetlil.

Témou samitu bude aj situácia na Ukrajine a jej budúcnosť vo vzťahu s NATO. "Z Vilniusu pošleme signál o tom, ktoré kroky by sme si vedeli predstaviť, že by Ukrajina nemusela absolvovať v prístupovom procese po tom, ako bude vyriešený konflikt na jej území," avizoval Sklenár.

Na samite sa má podľa šéfa rezortu potvrdiť aj rozhodnutie o vytvorení rotačného modelu protivzdušnej obrany v rámci NATO s využitím všetkých spôsobilostí, ktoré majú členské krajiny tak, aby pôsobili tam, kde bude najväčšia hrozba.