Predseda slovenskej snemovne Boris Kollár čelí výzvam časti politikov na rezignáciu po tom, ako priznal fyzické násilie voči svojej niekdajšej partnerke Barbore Richterovej. Dopustil sa ho v čase, keď ešte nepôsobil v politike.

Diskreditačná kampaň

Kollár označil kauzu za diskreditačnú kampaň pred septembrovými predčasnými voľbami a odísť z čela parlamentu odmietol.

Kollár najprv v utorok pred novinármi povedal, že v roku 2012 udrel svoju vtedajšiu partnerku Richterovú kvôli tomu, že podľa neho hodila cez celú miestnosť ich spoločné dieťa a mohla ho zabiť. Dnes potom povedal, že necíti žiadnu vinu a že by sa zachoval znovu rovnako. "Nie je normálne biť ženy, ale je nenormálne hodiť dieťa a ohroziť ho na živote," uviedol Kollár.

Richterová v reakcii odmietla, že dieťa hodila cez obývaciu izbu. Incident sa odohral v Kollárovom dome v Spojených štátoch.

Dvojici sa neskôr narodil druhý potomok. Richterová už dlhší čas na sociálnej sieti okrem iného kritizovala Kollára ako otca ich spoločných detí.

Kollár má dvanásť detí s viacerými ženami. V politike jeho strana Sme rodina zastáva konzervatívne názory a jej preferencie sa podľa posledných sondáží pred septembrovými voľbami pohybujú medzi 6,2 až 9,2 percenta.

Výzva na odstúpenie

Teraz najpopulárnejšia strana Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) bývalého trojnásobného premiéra Roberta Fica uviedla, že Kollárovo priznanie je dostatočným dôvodom na to, aby odišiel z čela parlamentu. Smer-SD rovnako napísal, že odmieta akékoľvek formy násilia.

"Pán Kollár, ženy sa nebijú. Nikdy! Odstupujte z pozície predsedu Národnej rady a odíďte z politiky, "uviedla Andrea Letanovská, podpredsedníčka strany Demokrati, do ktorej tento rok v marci prestúpil vtedajší slovenský premiér Eduard Heger a niektorí poslanci. Poslankyňa strany plánujú navrhnúť Kollárovo odvolanie, ak z funkcie predsedu snemovne neodíde sám.

Podľa Hlasu-SD by mal Kollár zvážiť, či jeho zotrvanie vo funkcii nepoškodzuje meno Národnej rady.

V roku 2016, keď sa Sme rodina prvýkrát dostala do snemovne, sa Kollár dostal pod tlak po zverejnení kópií údajných dokumentov kontrarozviedky z roku 1990, podľa ktorých sa podieľal na dovoze asi šiestich kilogramov heroínu do vtedajšieho Československa.

Médiá vtedy tiež dostali spoločné fotografie Kollára s Jurajom Ondrejčákom, ktorého potom súdy poslali na 16 rokov do väzenia okrem iného za riadenie zločineckej skupiny.

Kollár obvinenia z obchodovania s drogami poprel a zverejnené informácie a fotografie označil za súčasť diskreditačnej kampane.