O týždeň uplynie rok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Dokázali ste si vtedy predstaviť, že dnes bude konflikt pokračovať v dnešnej intenzite, alebo ste čakali suverénne víťazstvo Vladimira Putina?

Ja som v prvom rade patril k tým alarmistom a pesimistom, ktorí hovorili, že Putin tento konflikt vyvolá. Nevedel som, v ktorom momente a v akej škále sa to stane, ale keby ste sa ma na to takto pred rokom pýtali, predpokladal by som, že Rusko agresiu skutočne podnikne. Takže otázka nestála, či k tomu príde, a neprekvapilo ma ani to kedy. Smerovali k tomu všetky spravodajské informácie. Priznám sa však, že ma zaskočili dve veci.

Čo bolo pre vás prekvapením?

Hlavne som nepredpokladal, že to Putin urobí v takej veľkej a masívnej škále – a tak hlúpo a nepripravene. Práve toto ma trošku prekvapilo. Keby to bol urobil sofistikovane, mal by som pre Ukrajinu oveľa horšie predpovede. Čiže keby som sa mal vrátiť k vašej otázke – do istej miery ma prekvapilo podcenenie situácie, nepripravenosť a celá Potemkinova dedina okolo ruskej armády, ktorá bola v horšom stave, než si mysleli aj tí najväčší skeptici.

Z ruského webu zmizli zmluvy. Prezrádzali, že za Putinom chodí onkológ

Naopak, prekvapilo vás, s akým odhodlaním sa Ukrajinci bránili a doteraz bránia?

Toto je naozaj príjemné prekvapenie a veľmi dobrá správa pre nás – pre Slovákov aj pre všetkých, ktorí sú na východnom okraji NATO. Pretože keby Ukrajinci neboli prejavili takú úroveň hrdinstva, vlastenectva a odhodlania brániť svoju vlastnú krajinu a zároveň takú úroveň efektívnosti a nasadenia, tak neviem, či by sme dnes tento rozhovor robili v Bratislave alebo by prebiehal niekde inde a za oveľa dramatickejších okolností. Čiže práve to, ako sa Ukrajina dokázala zmobilizovať, považujem za kľúčovú vec. A určite k tomu poslúžila anexia Krymu. To bol konflikt, na ktorý nikto nebol pripravený – ani Ukrajina samotná, ani my na Západe ako jej spojenci. Teraz na to Ukrajina pripravená bola. A to viac, než sme si my mysleli, čo je vynikajúca správa.

Skúsite urobiť predikciu, ako bude situácia vyzerať takto o rok?

Netrúfnem si to predpovedať. Toto sú veľmi zlé predpovede, lebo keď už raz dôjde k živému konfliktu, tak nastáva množstvo nepredvídateľných situácií, pri ktorých hrozí rýchla eskalácia. Ja vždy hovorím, že konfliktu sa treba vyhnúť. Pretože keď naozaj príde, tak sa veľmi ťažko modeluje jeho budúcnosť. Veľa vecí sa stáva iracionálnymi a dostávajú sa mimo kontroly. V každom prípade predpokladám, že Rusko tento konflikt nevyhrá a nepodrobí si Ukrajinu. Myslím si, že takto o rok to bude stále suverénna a slobodná krajina.

ROZHOVOR: Etnickí Rusi opovrhujú menšinami. Voči niektorým dešpekt sprevádza rasistický kontext

Slobodná v tom zmysle, že vytlačí Rusov späť za hranice z 23. februára či dokonca spred roka 2014?

Neviem, či bude schopná do jedného roka vytlačiť okupačné vojská z celého svojho územia. V tomto som skôr umierneným optimistom. Osobne si myslím, že Ukrajina sa nepoddá a bude ďalej bojovať. Je tu zároveň veľké riziko, že sa dočkáme istého typu zmrazeného konfliktu. Teda tak ako to vidíme v iných častiach sveta, prípadne ako bola ruská invázia do Afganistanu a podobne. Toto riziko tu je, avšak netrúfnem si teraz povedať, na koľko percent ho odhadujem. Nebude to veľmi príjemný scenár. Je však naozaj veľmi ťažké predvídať, ako to bude ďalej pokračovať. My by sme mali robiť všetko pre to, aby sa Ukrajina vrátila nazad do stavu nastolenia plnej suverenity a teritoriálnej integrity. Je to v našom záujme. Nie je to proukrajinská, ale proslovenská politika, ktorá chráni naše vlastné záujmy a slobodu.

Ozývajú sa hlasy na čo najrýchlejšie uzatvorenie mierovej dohody, a to aj za cenu územných ústupkov Ukrajiny voči Rusku...

Nemyslím si, že niekto na svete má v týchto otázkach takú citlivosť ako my a Česi. Toto isté nám predsa pred niekoľkými desaťročiami urobili naši spojenci. Na nič sa nás nepýtali a povedali si – veď dajme Hitlerovi tie Sudety, tolerujme anšlus Rakúska. Práve pripojenie Rakúska k Nemec...