„Programové vyhlásenie vlády je dvakrát rozsiahlejšie a obsahom kvalitnejšie ako predchádzajúcich vlád,“ chválil sa pred takmer tromi rokmi vtedajší premiér Igor Matovič, keď dokument predstavoval Slovákom. Do dokumentu sa vtedy dostali aj body z internetovej ankety Matoviča s názvom Rozhodni to. Jeho bývalá straníčka a dnes vicepremiérka Veronika Remišová zo Za ľudí opisovala vznik kľúčového prísľubu vtedy dramatickejšie. „Cez deň sme riešili situáciu s koronavírusom, v noci sme diskutovali o programovom vyhlásení vlády,“ povedala vtedy.
A hoci počas koaličných kríz prišlo k výmene na čele kabinetu, programové vyhlásenie sa upravovalo len kozmeticky.
Politológ: Marketing u nich prevážil
Po tom, ako si parlament v januári odhlasoval jesenné predčasné voľby, ostáva súčasnému kabinetu na čele s Eduardom Hegerom len niekoľko mesiacov fungovania. Ako hovorí odborník, programové vyhlásenie je pritom niečo medzi pútačom na oslovenie ľudí a zároveň dopredu daným zoznamom, podľa ktorého vláda dostane vysvedčenie od voliča. Často sú v ňom ľúbivé sľuby aj reálne zmeny, ktoré ovplyvňujú každodenný život.
„Nemôžeme povedať, že je to čisto marketingový ťah. Po volebnom období musia skladať účty svojim voličom. Bude sa vychádzať z toho, čo je napísané,“ vysvetľuje politológ Tomáš Koziak. Naopak, Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied hovorí, že ide o vážnu vec.
„Je to dokument, na ktorého základe vláda dostáva legitimitu a dôveru v parlamente,“ tvrdí. Druhým dychom však Marušiak dodáva, že najmä Obyčajní ľudia „drvivú väčšinu svojej energie investovali do politického marketingu, a nie vytvárania obsahu politiky“. A hoci politici budú skladať účty voličom až na konci jesene, už dnes je jasné, že niektoré body z programového vyhlásenia sa im neporadí splniť. Faktom je, že funkčné obdobie okrem kríz ovplyvnila nielen spomínaná pandémia, ale aj vojna na Ukrajine a rekordná inflácia. HN vybrali nesplnené sľuby, na ktoré tieto krízy nemali vplyv, a kabinet ich nezrealizoval.
Zostáva vám 75% na dočítanie.