Krízový manažment na Slovensku treba nastaviť efektívnejšie a akčnejšie. Zhodnotil to hlavný hygienik Ján Mikas.
V tejto súvislosti poukázal, že na Úrade verejného zdravotníctva a regionálnych úradoch verejného zdravotníctva je zamestnaný približne rovnaký počet zamestnancov ako v jednej veľkej slovenskej nemocnici. "A takýto počet ľudí bojoval proti pandémii ochorenia covid-19 na päťmiliónovom Slovensku v prvých mesiacoch sám," uviedol.
Mikas skonštatoval, že úvod pandémie sa nakoniec zvládol. "Potom už prišli ťažké výzvy, keď bol vírus iný a vo veľkej miere prišiel aj na Slovensko. Museli zabrať už aj iné zložky. Krízový manažment na Slovensku musí byť celkovo nastavený omnoho efektívnejšie a omnoho akčnejšie," spresnil.
Pandémia podľa neho poukázala na technologický dlh ÚVZ. "Časť laboratórnej diagnostiky bola zastaraná," podotkol s tým, že sa do nej neinvestovalo.
Poukázal, že počas pandémie sa snažili v čo najkratšom čase zrealizovať všetky kroky na zabezpečenie základnej a konfirmačnej diagnostiky vírusu. Pripomenul, že diagnostiku na SARS-CoV-2 zaviedlo na Slovensku Národné referenčné centrum pre chrípku ÚVZ a dlhé obdobie ju vedelo vykonávať iba ono, potom sa pridali ostatné laboratóriá.
Verejnému zdravotníctvu treba podľa hlavného hygienika nastaviť objem financií na zabezpečenie moderných prístrojov.
Na Slovensku je okrem iného podľa neho potrebné vybudovať aspoň tri laboratóriá BSL-3 a aspoň jedno laboratórium BSL-4, prípadne zabezpečiť BSL-4 laboratórnu diagnostiku v inom štáte.