Slovensko si plní svoje záväzky na vonkajšej schengenskej hranici s Ukrajinou a je potrebné, aby rovnako k svojim záväzkom pristupovali všetky krajiny. Zároveň je povinnosťou každého štátu, ktorý nemá vonkajšiu schengenskú hranicu, pomáhať v spoločnom úsilí zvládnuť migračný tlak. Vyhlásil to minister vnútra Roman Mikulec, ktorý sa v utorok a stredu zúčastnil v Bukurešti na ministerskej konferencii Salzburského fóra. Informovala o tom hovorkyňa ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.
Mikulec podľa vlastných slov považuje Salzburské fórum za dôležitú platformu na zvládanie migračných výziev spoločne s krajinami západného Balkánu a Moldavskom.
"Vzájomná spolupráca štátov je omnoho dôležitejšia, ako keď štáty jednotlivo k tomu pristupujú svojím spôsobom. Slovenská republika konzistentne hovorí, že zvládnuť nelegálnu migráciu musíme ochranou vonkajších schengenských hraníc," zdôraznil Mikulec.
Ako ďalej pripomenul, SR už vyslala 40 príslušníkov polície na maďarsko-srbskú hranicu a bude naďalej pomáhať v zabezpečovaní ochrany vonkajšej schengenskej hranice. SR bude ako predsednícka krajina fóra podporovať dialóg s krajinami západného Balkánu, napríklad aj v téme zosúladenia vízovej politiky s Európskou úniou. Minister pritom poukázal na pokrok Srbska v oblasti vízovej politiky.
"V rámci nášho predsedníctva budeme presadzovať aj to, aby sa zosúladila legislatíva v oblasti riešenia prevádzačov. Je dôležité, aby prevádzači jasne pochopili, že je jedno, v ktorom štáte budú zadržaní, pretože budú všade potrestaní rovnako veľmi prísne," zdôraznil Mikulec.
Na Salzburskom fóre v Bukurešti sa diskutovalo aj o situácii na Ukrajine a pomoci jednotlivých štátov jej občanom v súvislosti s ruskou inváziou.
"Momentálne sú už v našich štátoch státisíce Ukrajincov integrovaných do našich spoločností. Samotné Slovensko od 24. februára pomáha veľmi intenzívne, vypracovaný máme aj vládou schválený kontingenčný plán z dielne rezortu vnútra na ďalšie obdobie," dodal Mikulec.
Salzburské fórum vzniklo v roku 2001, pričom predsedníctvo medzi deviatimi krajinami (Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko) rotuje po šiestich mesiacoch. SR preberá predsedníctvo od Rumunska 1. januára 2023.