Od odchodu z ministerstva zahraničných vecí ste poslancom Národnej rady, zatiaľ ste však v parlamente neboli. Prečo?
Je na to veľmi jednoduchý dôvod, detičky mi ochoreli, čiže vo štvrtok, keď som mal nastúpiť do Národnej rady, musel som s nimi utekať k lekárovi a bohužiaľ potvrdilo sa, že museli brať aj antibiotiká. Navyše ani moja partnerka sa necítila dobre, takže miesto prvého týždňa v parlamente som bol na OČR a staral som sa o deti.
Nezúčastnili ste sa tým ani na odvolávaní Igora Matoviča, ktoré bolo iniciatívou SaS a očakávalo sa tesné hlasovanie. Dá sa to ospravedlniť?
To je otázne. V každom prípade to z Banskej Bystrice nemám do Národnej rady úplne na skok. Ochorenie detí je vážna vec, ale chápem aj politickú stránku odvolávania ministra financií a podpredsedu vlády. Tam som narážal na to, že nemám úplne rovnaký názor ako moji kolegovia v poslaneckom klube, čo sa týka našej opozičnej práce v parlamente. Priznávam, do istej miery mi to vyriešilo dilemu, ako by som sa pri tom hlasovaní musel zachovať, keby som bol fyzicky prítomný v Národnej rade.
Vy ste Igora Matoviča chceli podržať?
Nejde o to podržať, ale moja osobná misia je predísť predčasným voľbám. Seriózne sa desím toho, čo bude po predčasných voľbách a odvolanie ktoréhokoľvek člena vlády alebo aj obštrukčná činnosť v parlamente je dobrým prvým krokom k tomu, aby sme k predčasným voľbám dospeli. Osobne si nemyslím, že je to cesta, ktorú by sme mali, aj v rámci poslaneckého klubu, robiť.
Nijako sa netajím tým, že som na strane asi 25 percent našich voličov, ktorí si myslia, že by vláda mala zostať až do konca volebného obdobia. Aj keď SaS odišla do opozície, a ja si nemyslím, že to bol úplne najšťastnejší krok, tak by sme mali byť konštruktívnou opozíciou. Mali by sme podporovať dobré vládne návrhy a zároveň sa dohodnúť s vládnymi stranami, aby podporili dobré návrhy, ktoré máme my.
V Národnej rade sa môže objaviť návrh na vyslovenie nedôvery premiérovi. Pred mesiacom a pol ste hovorili, že si neviete predstaviť, že by ste to podporili. Máme teda očakávať, že sa podľa toho zachováte aj teraz?
Určite. Neviem si predstaviť, že by som podporil odvolanie Eduarda Hegera. Pre mňa teraz najdôležitejšia osobná misia je predísť predčasným voľbám. Aj ako politológ si viem živo predstaviť, aký by bol výsledok v atmosfére, ktorú momentálne na Slovensku máme. Rozhodne nechcem, aby Hlas alebo Smer mali väčšinu, nedajbože ústavnú väčšinu s oveľa väčšími radikálmi. Aj vláda, aj SaS potrebujú viac času na to, aby sme sa v tejto novej situácii zorientovali a ponúkli občanom alternatívu, aby tento zlý scenár ani pre zahraničnú a európsku politiku nehrozil.
Juraj Krúpa, ktorý je teraz u vás v poslaneckom klube, povedal, že ak Igor Matovič neodíde z vlády, hlasoval by za Hegerovo odvolanie. Toto je postoj aj v strane?
Neviem o tom, že by to bol postoj strany. Ale keď taký bude, spolieham sa, že SaS je dostatočne demokratická strana a princíp takzvanej zelenej karty bude fungovať. Ak nie, som, samozrejme, pripravený vyvodiť aj dôsledky voči sebe samému. Prisahal som na Ústavu Slovenskej republiky, ktorá hovorí jasnou rečou, že každý poslanec má hlasovať podľa svojho najlepšieho vedomia a presvedčenia. A moje najlepšie vedomie a presvedčenie je, že odvolanie predsedu vlády by bol zlý krok pre Slovenskú republiku a priniesol by ešte väčší chaos ako ten, ktorý zažívame na rokovaniach Národnej rady v súčasnosti.
O vás sa hovorilo aj ako o kandidátovi na podpredsedu parlamentu, zrazu začala SaS cúvať. Čo sa stalo?
Pokiaľ viem, ponuka nikdy nebola úplne reálna. Vraj zaznela ešte niekedy na konci augusta, keď bola dohoda, že SaS bude konštruktívnou stranou minimálne počas septembrovej schôdze. Následne sa však nepotvrdila. Pre mňa, samozrejme, je cťou, že som bol navrhnutý. Keďže už s podobnou pozíciou mám skúsenosti, viem si predstaviť, že by som mohol byť nápomocný predsedovi pri vedení schôdze, ale keďže táto ponuka sa nakoniec neukázala ako uchopiteľná, rozhodne som nemal záujem ísť do vopred prehratého boja. Ak politická dohoda nebola jasná od samého začiatku, nevidel som dôvod, aby som sa k nej akokoľvek vyjadroval.
Post je však uvoľnený po Milanovi Laurenčíkovi z SaS. Nominuje strana niekoho iného?
Post patril SaS ako koaličnej strane. Máme tu nepísané pravidlá, ktoré fungujú roky, a to, že jedným z podpredsedov Národnej rady je člen poslaneckého klubu najväčšej opozičnej strany, to je dnes Smer. SaS je opozičná strana, ale rozhodne nie je najväčšia, a v takom prípade si nemyslím, že tento post by mal patriť strane Sloboda a Solidarita. Kým sa nestane opak, že by sme tieto nepísané pravidlá zmenili, uvažovať o komkoľvek je predčasné a úplne teoretické.
Zjavne razíte i...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.