Slovensko podľa poslednej národnej inventúry emisií skleníkových plynov znížilo emisie v roku 2020 o takmer 50 percent v porovnaní s rokom 1990. Pre TASR to uviedlo tlačové oddelenie ministerstva životného prostredia.
Zníženiu množstva skleníkových plynov v atmosfére pomáhajú mitigačné, zmierňujúce opatrenia. Ich implementácia v rámci národného hospodárstva bude posilnená cez pripravovaný zákon o zmene klímy a nízkouhlíkovej trasnformácii Slovenka.
"Tento zákon tiež stanovuje ciele zníženia emisií skleníkových plynov pre jednotlivé sektory mimo systému obchodovania s emisnými kvótami, ktorými sú budovy, cestná doprava, odpady, poľnohospodárstvo a sektor využívania krajiny, zmien vo využívaní krajiny a lesníctva," priblížil envirorezort.
Zmierňujúce opatrenia na Slovensku vyplývajú podľa rezortu životného prostredia z národnej a európskej legislatívy. Na základe nej sa upravujú činnosti a povinnosti s mitigačným efektom. Okrem toho sú opatrenia súčasťou strategických dokumentov, ktoré definujú kroky zamerané na znižovanie emisií skleníkových plynov či zvyšovanie ich odstraňovania z atmosféry.
V gescii envirorezortu ide napríklad o Stratégiu environmentálnej politiky do roku 2030, Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, Národný program znižovania emisií, Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody. Ministerstvo tiež pripravilo pripravilo Akčný plán adaptácie Slovenka na zmenu klímy, ktorý má implementovať národnú adaptačnú stratégiu.
Mitigácia je zmierňovanie a predchádzanie dosahov zmeny klímy. "Inými slovami môžeme mitigačné opatrenia definovať ako zníženie množstva vypustených skleníkových plynov a zvýšenie schopnosti sekvestrovať uhlík z atmosféry, pričom sekvestrácia znamená odstraňovanie uhlíka z atmosféry," vysvetlilo ministerstvo životného prostredia. Dodalo, že pri rozvoji politík v oblasti zmeny klímy je potrebné zohľadniť mitigačné, ako aj adaptačné opatrenia.