Ustanovenia týkajúce sa práva na ochranu listového tajomstva, tajomstva dopravovaných správ a iných písomností pri osobách vo väzbe, či už odsúdených alebo obvinených, by sa mohli upraviť. Predpokladá to novela zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktorú do Národnej rady Slovenskej republiky predložili poslanci Miloš Svrček (Sme rodina), Lukáš Kyselica (OĽANO) a Katarína Hatráková (nezaradená).
Zákonodarcovia navrhujú, aby sa za neprípustné považovalo nahliadnutie do korešpondencie v prípade, ak je zrejmé, že ide o korešpondenciu nielen medzi odsúdeným a jeho obhajcom, ale aj s jeho právnym zástupcom. Obdobným spôsobom navrhujú upraviť i právo odsúdeného na telefonický kontakt.
"Účelom predmetnej legislatívnej úpravy je rozšíriť okruh subjektov o právneho zástupcu tak, aby v prípade poskytovania právnych služieb odsúdenému advokátom nielen v postavení obhajcu, ale aj v postavení právneho zástupcu nedochádzalo k nežiaducej kontrole korešpondencie týkajúcej sa predmetu, v ktorom je odsúdený zastúpený, či už v civilnom konaní alebo správnom konaní, ktoré nemajú žiadnu súvislosť ani vplyv na výkon trestu odňatia slobody," vysvetlili. Poukázali pritom na Ústavu Slovenskej republiky, ktorá garantuje právo na ochranu listového tajomstva.
Predkladatelia vysvetlili, že odsúdení či obvinení sú v mnohých prípadoch účastníkmi civilných alebo správnych konaní, ktoré nemajú žiadnu súvislosť s výkonom trestu odňatia slobody alebo s väzobným stíhaním.
Podotkli, že v takýchto prípadoch sú spravidla zastúpení právnym zástupcom, ktorý je povinný s nimi komunikovať osobne aj písomne. "V tejto súvislosti je nežiaduca kontrola korešpondencie zo strany príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo ich prítomnosť pri telefonickom alebo osobnom styku odsúdeného, respektíve obvineného a jeho právneho zástupcu," uviedli.
Účinnosť by mohla novela nadobudnúť od 1. januára 2023.