České a poľské stíhačky budú pri dočasnej ochrane vzdušného priestoru Slovenska, ktorú by mali prevziať na začiatku septembra, štartovať prednostne zo základní vo svojich krajinách.
Bratislava chce v prebiehajúcich rokovaniach s Českom a Poľskom tiež dosiahnuť to, aby si obaja spojenci slovenské nebo nerozdelili. Oznámila to hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kováľ Kakaščíková.
Český premiér Petr Fiala počas uplynulého víkendu povedal, že vláda schváli pomoc pri ochrane slovenského vzdušného priestoru. Pripravenosť Poľska k podobnému kroku vyjadril už v apríli minister obrany Mariusz Blaszczak pri návšteve Bratislavy.
Slovensko sa so žiadosťou o pomoc obrátilo na susedné krajiny potom, čo v reakcii na inváziu ruských vojsk na Ukrajinu začalo pripravovať predčasné ukončenie prevádzky bojovníkov ruskej výroby MiG-29 a v súvislosti s informáciami, že objednané americké stíhačky dostane oproti plánu neskôr. Česká armáda má dlhoročné skúsenosti s ochranou neba v zahraničí.
"Poľské stíhačky budú prioritne štartovať zo základne nachádzajúcej sa na poľskom území. Do úvahy prichádza viac letísk poľských ozbrojených síl. Rovnako české stíhačky budú zabezpečovať úlohy ochrany vzdušného priestoru Slovenskej republiky zo základne nachádzajúcej sa na území Českej republiky," uviedla Kakaščíková.
Slovenská strana nechce, aby si Česko a Poľsko rozdelili slovenské nebo na dve časti. "Našou snahou je, aby ochrana vzdušného priestoru nebola dopredu teritoriálne rozdelená, ale prebiehala súčasne, prípadne podľa konkrétnej situácie by buď vzlietli lietadlá Česka, alebo Poľska v zmysle stanovených postupov NATO," dodala hovorkyňa.
Poľsko aj Česko by podľa plánu Slovenska mali prevziať ochranu jeho neba od septembra, kedy Bratislava chce tiež odstaviť svoje armádne migy.
Slovensko si v roku 2018 objednalo v Spojených štátoch 14 nových stíhačiek F-16. Ich dodávky sa oproti pôvodnému plánu oneskoria o 12 až 14 mesiacov, prvé stroje by tak Slovensko podľa Kakaščíkovej malo dostať v prvej polovici roku 2024.