Prvá z navrhovaných referendových otázok je zavádzajúca a pravdepodobne k ničomu nevedúca. Druhá zase vyvoláva obavy zo stability ústavného systému, ak by na rozpustenie parlamentu postačovala jednoduchá väčšina poslancov. Aj napriek tomu sa otázky nezdajú byť neústavné. V reakcii na spustenie petičnej akcie opozičného Smeru-SD k referendu o predčasných voľbách to pre TASR uviedol ústavný právnik Kamil Baraník z Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Baraník si myslí, že prvá otázka "Súhlasíte s tým, že vláda Slovenskej republiky má bezodkladne podať demisiu?" je zavádzajúca. "Pri petícii a následnom referende by zrejme občania očakávali, že pristupujú k akémusi priamemu hlasovaniu o 'dôvere' a s tým spojenej prípadnej zmene vlády, ak by jej v referende vyslovili 'nedôveru'. To však vonkoncom nemusí byť pravda," tvrdí právnik. V prípade, že by bola táto otázka úspešná, čiže platná, nemuselo by to znamenať zmenu aktuálnej vlády, respektíve by to prinieslo nanajvýš jej preskupenie.
"Súčasne, aj ak by sme napokon pripustili scenár, podľa ktorého by vláda naplnila požiadavku platného referenda s takto formulovanou otázkou a podala by demisiu, a tú by aj prezidentka prijala, bola by prezidentka podľa Ústavy Slovenskej republiky povinná poveriť (tú istú) vládu vykonávaním jej funkcií (v plnom rozsahu) až do vymenovania novej vlády," vysvetľuje Baraník. Dodal, že následne by sa rozbehli rokovania o zostavení novej vlády. Tieto procesy týkajúce sa vlády však nijakým spôsobom nezasahujú do zloženia parlamentu. To by zostalo rovnaké, upozorňuje právnik.
Druhá otázka sa týka zmeny ústavy: "Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady?" Ak by bola úspešná, výsledok by mal podľa Baraníka silu ústavného zákona. "Návrh, podľa ktorého by sa mohla Národná rada uznesením sama rozpustiť, je scestný. Slovensko by sa ním zaradilo k svetovým unikátom."
Z takejto konštrukcie by podľa právnika vyplývalo, že ak by bolo na rokovaní prítomných 76 poslancov, potom by postačovalo 39 hlasov za rozpustenie Národnej rady. "Každú schôdzu parlamentu by tým ohrozovala možnosť jej definitívneho rozpustenia," poznamenal Baraník. Druhá otázka však nijako neupresňuje, o aké uznesenie Národnej rady by išlo. V prípade, že by uznesenie vyžadovalo napríklad tri pätiny, čiže ústavnú väčšinu hlasov poslancov, bola by takáto otázka aj s ohľadom na stabilitu ústavného systému v poriadku, povedal.
Smer-SD v piatok spustil petičnú akciu k referendu, ktoré chce spojiť s jesennými voľbami 29. októbra. Referendum má mať dve otázky, prvá časť referenda sa má týkať demisie vlády a druhá zmeny ústavy.