Predkladali ste do parlamentu správu o výsledkoch činnosti NKÚ za rok 2021 a v úvode ste napísali, že je svedectvom o štáte, jeho inštitúciách a ľuďoch, ktorí v nich pôsobia. Ak by ste to mohli nejako stručne zhrnúť, aké je to svedectvo?

Pandémia sa významne podieľala na spravovaní štátu, ovplyvňovala činnosť všetkých subjektov verejnej správy vrátane nášho úradu, i keď my sme plne elektronizovaní a už predtým sme vedeli bez akýchkoľvek prekážok pracovať z domu. Ukončili sme 42 kontrolných akcií. Najviac z nich hľadalo odpoveď na otázku, do akej miery efektívne a transparentne funguje verejná správa.

A to je aj to, na čo sa pýtam. Čo ste zistili?

Minulý rok sme kontrolovaným organizáciám naformulovali 245 odporúčaní smerujúcich k zlepšeniu ich činnosti a dosahovaniu lepších výsledkov. Nechýbali ani zistenia s možnými trestnoprávnymi dôsledkami, a to v piatich najzávažnejších prípadoch – v agentúre NASES, Národnej diaľničnej spoločnosti, Múzeu Slovenského národného povstania, vo vojenskom spravodajstve a v segmente kyberbezpečnosti. Významná je spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorým poskytujeme naše zistenia, informačný servis a metodiku, ako skúmať jednotlivé segmenty verejných politík, kde sú pochybnosti, či sa proces udial čisto alebo tam boli špekulatívne dôvody, ktoré by smerovali ku korupcii alebo k trestnej činnosti.

Mali sme stovky rôznych zistení nehospodárneho, neefektívneho a neúčinného nakladania so zdrojmi. Niekedy sú príčiny aj objektívne, vyplývajúce z nedostatku zdrojov či legislatívy, ale je tam aj veľa prípadov subjektívnych zlyhaní či rozhodovania bez opory v zákonoch.

Majú sa občania obávať?

Myslím, že sa nemusia obávať. Chyba však je, že nemáme komplexnú dokumentáciu v oblasti strategického plánovania. To je roztrieštené, jednotlivé dokumenty na seba nenadväzujú, predstavitelia krajiny sa mnohokrát neopierajú o tieto kľúčové materiály a riešime len operatívne veci. Toto sa potom prejavuje v napredovaní krajiny a v mnohých prípadoch aj zaostávame. Nehovorím, že sme medzi tými najhoršími, ale mohli by sme byť lepší, lebo v krajine bol a myslím, že aj v súčasnosti je dostatok zdrojov, len je otázka ich efektívneho nasmerovania a využitia.

Zažili ste niekoľko rôznych vlád. V čom bola vláda Roberta Fica iná oproti vláde Igora Matoviča či Eduarda Hegera?

Toto sa porovnávať nedá. Od vlády Igora Matoviča sme mali veľké očakávania, lebo došlo po rokoch k zmene, ale vleteli rovno do pandémie a teraz je to vojna na Ukrajine. Museli sa teda venovať operatívnym záležitostiam okolo pandémie, následne Ukrajiny a inflácie. Všetky takéto udalosti sú brzdou rozvoja. Aj za vlády Roberta Fica sa urobili pozitívne veci, no premrhali sme dobré časy. Nevytvárali sme rezervu ako iné vyspelejšie krajiny. V čase prebytku sme nemysleli na horšie časy. Žili sme si v niektorých prípadoch nad pomery a teraz sa ukazuje, že dlh od roku 2018 stúpol zo 44 miliárd na vyše 60 miliárd eur.

Všetci to v konečnom dôsledku splácame, či to už cítime alebo nie. Sme na hranici, keď by sa mali prijať nové pravidlá o rozpočtovej zodpovednosti a tvrdšie pravidlá na znižovanie dlhu. Som presvedčený, že do istej miery si budeme musieť uťahovať opasky, lebo donekonečna nemôžeme žiť na dlh. Už sme tak ďaleko, že zadlžujeme budúce generácie, to je varujúce pre všetkých.

Zákon o rozpočtovej zodpoved...